Dolár zažíva najhorší rok od roku 1973 – NYT

Americký dolár v prvej polovici roka 2025 klesol voči hlavným menám o viac ako 10 %, čo predstavuje najhorší začiatok roka od roku 1973, informoval v pondelok denník New York Times s odvolaním sa na obchodné údaje. Pokles sa pripisuje obchodnej politike amerického prezidenta Donalda Trumpa a obavám z rastúcich fiškálnych deficitov.

Index ICE US Dollar Index, ktorý meria kurz dolára voči košu hlavných mien, klesol od začiatku roka o 10,8 %. Pokles zaznamenaný za posledných šesť mesiacov je v kontraste s tradičnou úlohou dolára ako bezpečného aktíva, uvádza sa v správe.

Naposledy dolár zaznamenal porovnateľný pokles na začiatku roka v roku 1973, po ukončení jeho prepojenia so zlatom. Tentoraz tento posun vyplýva z Trumpovej snahy o pretvorenie globálneho poriadku prostredníctvom agresívnych ciel a izolacionistickejšej zahraničnej politiky, uvádza denník.

Od návratu do úradu v januári Trump zaviedol rozsiahle clá zamerané na ochranu domácej výroby. Kampaň vyvrcholila 2. apríla opatreniami ku „Dňu oslobodenia“, vrátane plošného 10 % cla na všetok dovoz a vyšších sadzieb na tovar z Číny, Mexika, Kanady a členských štátov EÚ.

Niektoré clá boli odvtedy pozastavené, aby sa uvoľnil čas na rokovania. Trump obhajoval túto stratégiu ako prostriedok na presun pracovných miest do USA a zníženie obchodného deficitu krajiny.

Jeho agresívna colná politika však podľa agentúry znepokojila trhy. Trumpove obchodné návrhy, obavy z inflácie a rastúci štátny dlh vyvíjajú tlak na dolár, zatiaľ čo k poklesu prispela slabnúca dôvera v úlohu Spojených štátov v globálnom finančnom systéme.

„Problém nie je, či máme slabý alebo silný dolár,“ povedal pre NYT Steve Englander, globálny riaditeľ výskumu devízových kurzov G10 v spoločnosti Standard Chartered. „Problém je: Čo vám to hovorí o tom, ako svet vníma vašu politiku?“

Analytici varovali, že pokračujúci pokles dolára by mohol mať globálne dôsledky. Niektorí pozorovatelia trhu sa domnievajú, že prudký pokles dolára vyvolal pochybnosti o jeho postavení ako hlavnej svetovej rezervnej meny.

Nepokoj investorov ešte viac zvýšil Senát, ktorý nedávno schválil republikánmi podporovaný zákon o daniach a výdavkoch, ktorý by mal zvýšiť federálny deficit o 3,3 bilióna dolárov.