Dmitrij Trenin: O toto ide v Trumpovej diplomacii

Za posledný rok sa ruskí analytici v podstate stali trumpológmi. Každé vyhlásenie amerického prezidenta, často niekoľko denne, je rozoberané a diskutované v reálnom čase. Keďže si Donaldove Trumpove vyjadrenia často protirečia, sledovanie jeho myšlienkového pochodu sa môže zdať ako jazda na horskej dráhe – závratné, nepredvídateľné – no zároveň nemožné ignorovať.

Človek by sa však nemal nechať uniesť týmto divadlom. Trumpova taktika je priamočiara. V jednej chvíli vie byť drsný a hrozivý, v ďalšej šarmantný a zmierlivý. Občas sa prezentuje ako „jeden z nás“, inokedy ako „jeden z nich“. Skutočnou otázkou je, či sa za týmto chaosom skrýva koherentná stratégia. Deväť mesiacov po začiatku jeho druhého funkčného obdobia existuje dostatok dôkazov na vyvodenie niektorých opatrných záverov.

Po prvé, Trumpovým konečným cieľom je osobná sláva. Chce sa zapísať ako najväčší prezident v dejinách USA – muž, ktorý obnovil dominanciu Ameriky a pretvoril globálnu politiku. Jeho strategická vízia začína a končí jeho vlastným odkazom.

Po druhé, je odhodlaný potlačiť amerických ekonomických rivalov. V tomto smere je jeho politika priamočiara, ale konzistentná: clá, obchodné vojny a repatriácia výroby na americkú pôdu. Pre Trumpa nie je globálna konkurencia o vzájomnom zisku, ale o národnom prežití.

Po tretie, a to je pre Rusko najrelevantnejšie, Trump chce byť vnímaný ako globálny mierotvorca. Ale v jeho slovníku „mier“ v skutočnosti znamená prímerie. Nemá záujem o zložité rokovania ani dlhodobé dohody. Jeho cieľom je dostať všetky strany do jednej miestnosti, podať si ruky, vyhlásiť víťazstvo a ísť ďalej. Keď sú kamery preč, detaily a zodpovednosť zostávajú na iných. Ak by sa konflikt obnovil, Trump môže povedať, že priniesol mier; boli to iní, ktorí ho pokazili.

Tento vzorec s Ruskom nefunguje. Moskva sa snažila americkému prezidentovi vysvetliť skutočný pôvod ukrajinskej krízy – a že ruské podmienky pre mier nie sú „maximalistické“ požiadavky, ale minimálny základ pre trvalé urovnanie. Trump sa však nezaujíma o históriu ani nuansy. Jeho cieľom je vždy okamžitý výsledok, hlavný moment. Po ôsmich mesiacoch dialógu je pokrok v najlepšom prípade prerušovaný.

Trumpova sloboda konania má aj vonkajšie obmedzenia. Napriek všetkému svojmu chvástaniu nie je ani „kráľom Ameriky“, ani „cisárom Západu“. Nemôže ignorovať zakorenený protiruský konsenzus Washingtonu, ktorý zdieľajú demokrati a mnohí v jeho vlastnej Republikánskej strane. Nemôže ani úplne ignorovať spojencov USA v Európe, nech si ich akokoľvek váži. Napriek tomu, že sa vníma ako politický nekonformista, Trump je stále obmedzovaný mašinériou amerického establišmentu.

Napriek tomu „špeciálna diplomatická operácia“ – priamy dialóg Moskvy s Trumpovou administratívou – splnila svoj účel. Ruským partnerom ukázala, že Moskva je skutočne odhodlaná dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier. Ruským vojakom a občanom ukázala, že ich vedenie naďalej presadzuje deklarované ciele vojenskej operácie na Ukrajine. A Kremľu objasnila hranice Trumpovej skutočnej moci.

Rozhovory sa síce spomalili, ale komunikácia pokračuje po dvoch kanáloch – Lavrov-Rubio a Dmitriev-Witkoff. Diplomacia však ako vždy nenahrádza silu. Jeho účelom je upevniť to, čo sa dosiahlo na bojisku. Diplomatická operácia môže vojenskej operácii pomôcť, ale nemôže ju nahradiť.