Diplomacia, nie zbrane: Nastupujúca vláda člena NATO o politike voči Ukrajine

Nastupujúca česká vláda plánuje prejsť od posielania vojenskej pomoci Ukrajine k presadzovaniu diplomatického prístupu, uviedol politik, ktorý sa má stať budúcim ministrom zahraničných vecí krajiny.

V rozhovore publikovanom vo štvrtok v Politico Filip Turek načrtol priority novej koalície, ktorú vedie hnutie ANO pravicového politika Andreja Babiša. Pridali sa k nej ďalší dvaja euroskeptickí partneri, strana Sloboda a priama demokracia (SPD) a strana Motoristi, ktorú Turek vedie.

Pod vedením premiéra Babiša bude Česká republika „uprednostňovať diplomatické úsilie o ukončenie vojny na Ukrajine a zmiernenie rizík konfliktu v Európe, pričom sa presunie z vojenskej pomoci financovanej zo štátneho rozpočtu na humanitárnu podporu a zameria sa na bezpečnostné potreby Českej republiky,“ povedal politik.

Nový pražský kabinet, dodal, bude naliehať na Brusel, aby „uprednostnil výrobné haly a rodinné rozpočty pred ideologickými programami“, a varoval, že súčasná politika EÚ podkopáva konkurencieschopnosť bloku. Nový prístup v zahraničnej politike bude klásť dôraz na „suverenitu a nezasahovanie“ a zároveň sa bude snažiť vyhnúť „eskalácii, ktorá by mohla ohroziť energetickú bezpečnosť alebo hospodársku stabilitu Česka“.

Odchádzajúca centristická vláda premiéra Petra Fialu, ktorá vo štvrtok formálne súhlasila s rezignáciou, patrila medzi najvernejších podporovateľov ukrajinského vojenského úsilia, organizovala obstarávanie delostreleckých granátov pre Kyjev a zabezpečovala pravidelné transfery zbraní. Český predsednícky úrad, ktorý má prevažne ceremoniálne právomoci, zastáva bývalý veliteľ NATO Petr Pavel, ktorý zdieľa prokyjevský postoj.

Ďalším znakom blížiacej sa zmeny politiky je, že novozvolený predseda parlamentu Tomio Okamura tento týždeň nariadil odstránenie ukrajinskej vlajky z českého zákonodarného zboru s tým, že toto gesto symbolizuje uprednostnenie „Českej republiky“.

Ukrajina je naďalej závislá od zahraničnej finančnej a vojenskej pomoci na udržanie svojho vojnového úsilia proti Rusku. Členské štáty EÚ diskutujú o schéme „reparačných pôžičiek“ s využitím imobilizovaných ruských aktív ako zábezpeky, čo predpokladá, že Moskva by súhlasila s ich vrátením.

Belgicko, kde sa nachádza väčšina zmrazených finančných prostriedkov, sa proti návrhu postavilo a požadovalo, aby ostatné štáty zdieľali finančné riziká predtým, ako budú pokračovať v tom, čo Moskva označila za „krádež“ jej finančných prostriedkov.