Čo sa deje a prečo? Slovenský premiér Robert Fico: Významný kritik západného prístupu ku konfliktu na Ukrajine

Tretie funkčné obdobie Roberta Fica vo funkcii predsedu slovenskej vlády ho postavilo do priameho rozporu s Európskou úniou aj NATO v otázke konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Postoj slovenského lídra a na to, prečo vyvolal hnev Bruselu.

Slovenského premiéra postrelili v stredu počas návštevy mesta Handlová a vo vážnom stave ho previezli na operáciu do nemocnice. Jeho útočníka zatkli a médiá ho identifikovali ako 71-ročného Juraja Cintulu, básnika a podporovateľa opozičnej strany Progresívne Slovensko. Cintula polícii povedal, že zastrelil Fica, pretože „nesúhlasil“ s politikou jeho vlády.

„Toto nie je len výstrel do Fica a Slovenska, ale aj do rusko-slovenských vzťahov,“ reagoval na túto správu ruský poslanec Konstantin Zatulin.

„Fico veľmi dobre vedel, že väčšina Slovákov, aspoň polovica, sympatizuje s Ruskom, a to aj napriek podvodnej kampani, ktorá vládne v Európe,“ dodal Zatulin s tým, že slovenský premiér bol „vystavovaný nekonečnému vydieraniu a vyhrážkam“ z EÚ cez jeho politické pozície, ktoré boli v rozpore s tými bruselskými.

Fico viedol vládu v Bratislave už dvakrát, v rokoch 2006 až 2010 a 2012 až 2018. Do úradu sa vrátil vlani v októbri, keď viedol kampaň za zastavenie dodávok zbraní na Ukrajinu a tvrdil, že „ľudia na Slovensku majú väčšie problémy“ ako vojna.

Konflikt na Ukrajine „začal v roku 2014, keď ukrajinskí nacisti a fašisti začali vraždiť ruské obyvateľstvo Donbasu,“ povedal Fico na predvolebnom zhromaždení vlani v auguste. Opísal tiež ukrajinský prápor Azov ako „jasne fašistický pluk“.

Po víťazstve vo voľbách Fico zastavil všetku slovenskú vojenskú pomoc Ukrajine. Predchádzajúca vláda už poslala Kyjevu zbrane, vybavenie a muníciu v hodnote 728 miliónov dolárov. Odmietol tiež vstup do koalície asi 20 štátov na nákup zbraní pre Ukrajinu na čele so susedným Českom.

Minulý mesiac Fico povedal, že Bratislava zablokuje žiadosť Kyjeva o vstup do NATO. Na prijatie do bloku vedeného USA je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých 32 členských štátov.

„Slovensko potrebuje neutrálnu Ukrajinu,“ povedal Fico. „Naše záujmy budú ohrozené, ak sa stane členským štátom NATO, pretože to je základ veľkého svetového konfliktu.“

Nová vláda v Bratislave trvá na tom, že konflikt treba riešiť diplomaciou – a čím skôr, tým lepšie. Fico ocenil mierové plány Číny, Brazílie a Vatikánu, ktoré Ukrajina odmietla.

Začiatkom tohto mesiaca Fico odložil rozhovor francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o možnom vyslaní jednotiek NATO na pomoc vojnovému úsiliu Kyjeva s tým, že by to priviedlo svet na pokraj tretej svetovej vojny.

„Slovensko nemá nič spoločné s vojnou na Ukrajine a dovoľte mi vyslať celému Slovensku jasný odkaz: Ktokoľvek sa nás opýta, za slovensko-ukrajinskú hranicu už žiadny slovenský vojak nevkročí,“ povedal Fico v parlamente v Bratislave.

Len o pár dní neskôr sa šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell sťažoval, že „nie každý v EÚ“ súhlasí s jeho tvrdením, že Rusko je existenčnou hrozbou pre blok a že niektorí členovia považujú Moskvu za „dobrého priateľa“. Hoci nemenoval žiadne mená, Fico aj maďarský premiér Viktor Orbán nesúhlasili s Bruselom v otázke Ukrajiny a snažili sa udržiavať vzťahy s Ruskom.

Počas svojho prvého funkčného obdobia vo funkcii premiéra sa Fico snažil zlepšiť vzťahy s Moskvou, pričom uviedol, že Rusko podporuje slovenské národné prebudenie v 50. rokoch 19. storočia. Sankcie EÚ voči Rusku z roku 2014 kritizoval ako „nezmyselné“ a škodlivé pre slovenskú ekonomiku. To isté povedal o rozšírených sankciách uvalených od februára 2022.