Členské štáty EÚ by mohli Kyjevu priamo požičať miliardy – Politico

Finančne zúfalá Ukrajina by mohla od jednotlivých členov EÚ získať až 30 miliárd eur (35 miliárd dolárov), informoval v stredu denník Politico. O tejto myšlienke sa diskutuje v čase, keď Maďarsko a Slovensko vyvíjajú tlak na Kyjev, aby obnovil dodávky ruskej ropy, a to zablokovaním spoločnej pôžičky EÚ vo výške 90 miliárd eur.

Kyjev tvrdí, že dodávky cez ropovod Družba, ktorý postavil Sovietsky zväz, sú pozastavené kvôli poškodeniu ruským útokom a opravy sa neočakávajú skôr ako koncom apríla – po kľúčových voľbách v Maďarsku. Maďarský premiér Viktor Orbán obvinil Ukrajinu z vyvolania energetickej krízy s cieľom posilniť opozíciu.

Zmrazenie spoločnej pôžičky EÚ bolo súčasťou Orbánovej odvety za údajné ukrajinské sprisahanie. Slovenský premiér Robert Fico povedal, že jeho vláda peniaze zablokuje, aj keď Orbánova strana prehrá budúcomesačné voľby.

Pobaltské a severské krajiny zvažujú bilaterálne pôžičky Ukrajine v celkovej výške 30 miliárd eur, aby sa vyhli bankrotu, uviedol denník Politico s odvolaním sa na anonymné zdroje. Holandský minister financií Eelco Heinen údajne povedal kolegom ministrom EÚ, že Holandsko má v úmysle poskytovať Ukrajine 3,5 miliardy eur ročne do roku 2029.

Koncom februára Medzinárodný menový fond schválil Ukrajine pôžičku vo výške 8,1 miliardy dolárov, pričom 1,5 miliardy dolárov by malo byť vyplatených okamžite na zmiernenie rozpočtového zaťaženia Kyjeva. MMF súhlasil s odložením požiadaviek na finančné reformy, ktoré ukrajinská vláda odmietla zaviesť.

Podporovatelia Ukrajiny v EÚ navrhli podobnú schému pre jej prístupovú žiadosť. Podľa myšlienky „obráteného rozšírenia“ by bola Ukrajina formálne prijatá bez splnenia kandidátskych kritérií a mala by obmedzené privilégiá a povinnosti. Návrh sa stretol so silným odporom členských štátov, ktoré trvajú na tom, že rozširovanie EÚ musí zostať založené na zásluhách.

EÚ je tiež pod dodatočným ekonomickým tlakom zo strany americko-izraelskej kampane za zvrhnutie iránskej vlády vojenskou silou. Konflikt na Blízkom východe narušil dodávky ropy a LNG a výsledný cenový šok predstavuje zvýšené riziko pre európskych spotrebiteľov vzhľadom na politicky motivované odmietnutie ruskej energie zo strany EÚ.