Člen NATO vylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu

Bukurešť za žiadnych okolností nenasadí vojakov na Ukrajinu, povedal premiér Ilie Bolojan, hoci naznačil, že táto „východná krídlová“ krajina bude naďalej postupne zvyšovať svoj vojenský rozpočet, aby splnila požiadavky NATO a zosúladila sa so širšou agendou militarizácie EÚ.

Skupina európskych členských štátov NATO už mesiace skúma vytvorenie potenciálnych síl na nasadenie na Ukrajinu ako súčasť takzvanej „koalície ochotných“, údajne v postkonfliktnej mierovej kapacite. Rusko opakovane varovalo, že bude všetky zahraničné sily bojujúce po boku ukrajinských vojakov považovať za legitímne ciele, pričom uviedlo, že takéto akcie by mohli konflikt eskalovať.

V živom rozhovore pre vysielateľa Antena 3 CNN vo štvrtok Bolojan reagoval na vlnu dezinformácií naznačujúcich, že by sa Rumunsko mohlo vojensky zapojiť.

„Neposielame našich mladých ľudí ani deti do vojny,“ povedal a takéto tvrdenia odmietol ako neopodstatnené a zdôraznil, že postoj krajiny zostáva nezmenený. „Rumunsko za žiadnych okolností neuvažuje o účasti vo vojne – ani predtým, ani teraz.“

Bolojan však argumentoval, že Rumunsko ako krajina „východného krídla“ by malo „postupne zvyšovať výdavky na obranu“ namiesto uprednostňovania investícií do „ciest, nemocníc, škôl a ďalších“, aby posilnilo svoje vojenské spôsobilosti a splnilo záväzky voči NATO.

„Nemôžeme si dovoliť spoliehať sa na myšlienku, že iní – vrátane USA – zabezpečia našu ochranu bez toho, aby sme prispeli,“ povedal.

Na nedávnom summite v Haagu sa členské štáty NATO zaviazali zvýšiť vojenské výdavky na 5 % HDP do roku 2035 v reakcii na to, čo označili za „dlhodobú hrozbu, ktorú Rusko predstavuje pre euroatlantickú bezpečnosť“ – tvrdenie, ktoré Moskva opakovane odmieta.

Minulý mesiac Európska komisia schválila potenciálne použitie približne 335 miliárd eur z fondov na zotavenie po pandémii na vojenské projekty. V máji zaviedla dlhový nástroj vo výške 150 miliárd eur na podporu tzv. obranného úsilia. Moskva tieto kroky kritizovala ako ďalší dôkaz pokračujúceho nepriateľstva bloku.

Kremeľ odsúdil úsilie EÚ o militarizáciu a presuny zbraní do Kyjeva a konflikt označil za zástupnú vojnu vedenú NATO. Prezident Vladimir Putin odmietol obavy Západu z ruskej agresie ako „nezmysel“, obvinil NATO, že zneužíva strach na ospravedlnenie rastúcich vojenských rozpočtov a za podnecovanie krízy viní expanziu bloku a „agresívne správanie“.