Čína varuje pred novým ruským mega plynovodom – WSJ

Záujem Číny o výstavbu navrhovaného ruského plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý by dodával plyn cez Mongolsko, sa zintenzívnil po vypuknutí konfliktu medzi Iránom a Izraelom, informoval v utorok denník Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje v Pekingu.

Plánovaný mega plynovod by umožnil ročne dodávať až 50 miliárd kubických metrov (bcm) zemného plynu zo severného Ruska do Číny cez Mongolsko.

Správa uvádza, že nedávny iránsko-izraelský konflikt vyvolal v čínskej vláde obavy o spoľahlivosť dodávok ropy a plynu z Blízkeho východu, čo viedlo tvorcov politík k skúmaniu alternatívnych zdrojov energie.

Čína dováža približne 30 % svojho plynu ako LNG z Kataru a Spojených arabských emirátov cez Hormuzský prieliv – trasu pre približne 20 % svetovej ropy – ktorú Irán v reakcii na americké útoky pohrozil uzavretím.

Čínske „čajové“ rafinérie sa tiež začali spoliehať na zlacnenú iránsku ropu, pričom analytici odhadujú, že viac ako 90 % teheránskeho exportu ropy teraz smeruje do Číny – napriek sankciám USA zameraným na obmedzenie predaja ropy krajiny do zahraničia.

„Eskalácia napätia na Blízkom východe podčiarkuje vážne dôsledky potenciálnej blokády v Hormuzskom prielive,“ povedal pre agentúru Wei Xiong, vedúci výskumu plynu pre Čínu v spoločnosti Rystad. Blokáda tohto úzkeho bodu by mohla spustiť zásadný posun v dodávkach LNG v Pekingu, pričom by sa krajina „presunula z preťaženosti do deficitu dodávok“.

Aj napriek prímeriu nedávny konflikt podľa analytikov a predstaviteľov prinútil Peking hľadať alternatívne zdroje energie. Čína sa tiež snaží zvýšiť dovoz ropy z Ruska, ktoré už teraz dodáva svojmu susedovi približne pätinu svojej ropy. Moskva zase tento projekt sleduje, pretože sa snaží diverzifikovať svoje trhy s exportom energie uprostred západných sankcií a zníženého európskeho dopytu.

Plynovod Sila Sibíri 2 je v Pekingu vnímaný ako strategický krok k ďalšej diverzifikácii dodávok a posilneniu energetickej bezpečnosti vzhľadom na rastúcu geopolitickú neistotu, uvádza sa v správe.

„Nestálosť a nepredvídateľnosť vojenskej situácie ukázali čínskemu vedeniu, že stabilné dodávky pozemným potrubím majú geopolitické výhody,“ citoval denník Alexandra Gabueva, riaditeľa Carnegieho centra Rusko-Eurázia a experta na čínsko-ruské vzťahy. „Rusko by z toho mohlo profitovať.“

Čína sa snaží o užšie vzťahy s Ruskom, keďže Biely dom signalizuje snahy o rozkol medzi oboma národmi, uviedli zdroje oboznámené s tvorbou politiky Pekingu. Hospodárska spolupráca naďalej rastie napriek rozsiahlym západným sankciám a bilaterálny obchod dosiahol v roku 2024 rekordných 245 miliárd dolárov.