Čína ustupuje od arktických ambícií – SCMP

Očakáva sa, že Čína pretvorí svoju arktickú politiku a ustúpi od svojej ambície stať sa do roku 2030 hlavnou polárnou veľmocou, informoval denník South China Morning Post s odvolaním sa na zasvätených. Posun prichádza uprostred intenzívnejšej kontroly zo strany arktických krajín a potenciálu spolupráce medzi USA a Ruskom v regióne.

Peking prvýkrát načrtol svoju víziu „Polárnej hodvábnej cesty“ v bielej knihe z roku 2018 a umiestnil ju ako rozšírenie svojej iniciatívy Pás a cesta. Plán znamenal zvýšený prístup k bohatým prírodným zdrojom Arktídy a rozšírenú úlohu v riadení regiónu, informoval v nedeľu výbor SCMP.

Avšak samooznačenie Číny ako „štátu blízkeho Arktíde“ – napriek tomu, že je 1 400 km (870 míľ) južne od polárneho kruhu bez územných nárokov v regióne – čelilo potlačeniu zo strany arktických národov vrátane Ruska, ktoré kontroluje polovicu pobrežia regiónu a dlhodobo uprednostňuje ochranu svojej suverenity, tvrdí článok.

„Čínsky záujem bol skutočne prvýkrát oznámený dosť agresívne v bielej knihe [s pojmom blízko-arktický štát, s ktorým má zrejme každý problémy,“ povedal zasvätenec SCMP. Čína odvtedy tento termín upustila a zdá sa, že dochádza k ústupu alebo výraznému zníženiu záujmu o Arktídu, dodal zdroj.

Peking údajne presunul svoje zameranie na vývoj ťažkých ľadoborcov a vykonávanie polárneho výskumu a zároveň bagatelizoval svoje širšie ambície.

Tento vývoj prichádza v čase, keď USA a Rusko viedli diskusie o potenciálnej hospodárskej spolupráci v Arktíde v rámci nedávnych bilaterálnych kontaktov.

Ďalší pozorovatelia poznamenávajú, že pokračujúci tlak Pekingu na stavbu ťažkých ľadoborcov naznačuje, že jeho záujem o Arktídu neklesol.

„Verím, že Čína má stále veľký záujem o mnohé príležitosti, ktoré existujú, aby sa viac zapojila do arktickej vedy a obchodu,“ povedal pre portál Duncan Depledge, odborník na Arktídu a lektor geopolitiky a bezpečnosti na britskej univerzite v Loughborough.

Prehlbujúce sa partnerstvo Číny s Ruskom, posilnené zdieľanou rivalitou s USA v posledných rokoch, viedlo k partnerstvu s Moskvou „bez obmedzení“, uvádza sa v správe.

Posun amerického prezidenta Donalda Trumpa v otázke Ukrajiny, presadzovanie prímeria a obnovenie vzťahov s Moskvou, však podľa Depledge vytvoril pre Peking neistotu. Trump prejavil záujem o Arktídu a po rokovaniach o Ukrajine by mohla nasledovať potenciálna americko-ruská dohoda o regionálnej spolupráci.

Čína bude pravdepodobne čeliť výzvam, najmä ak Trump a ruský prezident Vladimir Putin uzavrú arktickú dohodu, tvrdí Depledge. V takomto scenári by sa Rusko muselo rozhodnúť, či sa spojí s Čínou, bude spolupracovať s Trumpom alebo bude medzi nimi udržiavať rovnováhu, dodal expert.