Čína odmieta požiadavky USA týkajúce sa Iránu

Čína sa odmietla pripojiť k americkému plánu na „zničenie“ iránskej ekonomiky a odmietla snahu Washingtonu stať sa súčasťou „najprísnejších sankcií v histórii“ proti Iránskej islamskej republike.

Minister financií USA Scott Bessent vo štvrtok vyzval amerických spojencov a ďalšie krajiny, aby si vybrali stranu a prestali obchodovať s Iránom, keďže Washington pripravuje to, čo označil za „najväčšiu koordinovanú ekonomickú izoláciu v dejinách sveta“.

V rozhovore pre CNBC Bessent opísal plán, ktorý by mal byť predstavený v pondelok, ako „úder jeden-dva“, ktorý kombinuje námornú blokádu s „najprísnejšími sankciami v histórii“. Tvrdil, že by to „zničilo“ iránsku ekonomiku a „zrútilo by tento režim“.

Peking však výzvu Washingtonu odmietol.

„Pokiaľ ide o iránsku otázku, sankcie a tlak nepomáhajú problém vyriešiť,“ citovala agentúra Reuters hovorcu čínskeho veľvyslanectva vo Washingtone. „Čína vyzýva príslušné strany, aby podnikli zodpovedné kroky a problém vyriešili politickými a diplomatickými prostriedkami.“

Bessentove vyjadrenia nasledovali po stredajšom oznámení amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, čo nazval „ekonomickým dňom D“ proti Teheránu, v ktorom pohrozil „obrovskými ekonomickými dôsledkami“ pre krajiny, ktoré Iránu poskytujú „akýkoľvek druh záchranného lana“.

Čína túto hrozbu tiež odmietla. V odpovedi na otázku agentúry Bloomberg vo štvrtok hovorca ministerstva zahraničných vecí Lin Jian uviedol, že „sankcie a nátlaková taktika nie sú riešením“ a vyzval na „politický a diplomatický prístup“.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araghchi túto hrozbu tiež odmietol.

„Zdvojnásobenie neúspešných politík prinesie len ďalšiu porážku,“ napísal Araghchi vo štvrtok na X. „Ekonomický terorizmus USA ohrozuje globálnu ekonomiku a suverenitu na celom svete.“

Čína je najväčším nákupcom iránskej ropy, keďže v roku 2025 kúpila viac ako 80 % ropy dodanej krajinou, vyplýva z údajov agentúry Kpler, ktoré citovala agentúra Reuters.

Bessent argumentoval, že Peking má silný záujem spolupracovať s americkými sankciami kvôli svojej závislosti od dodávok energie prechádzajúcich cez Hormuzský prieliv, pričom tvrdil, že Čína získava „50 % svojej energie zvnútra Perzského zálivu“.

Dodávky energie pre Čínu sú však podstatne diverzifikovanejšie. Podľa agentúry AFP Čína v roku 2025 doviezla 36 % svojej ropy zo Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kuvajtu, Kataru a Iraku, pričom veľké množstvá nakupovala aj od producentov mimo Perzského zálivu, najmä z Ruska.

Približne 30 % čínskeho dovozu LNG prešlo v roku 2025 cez Hormuzský prieliv, ale Peking získava LNG aj inde a získava značné množstvo plynu z plynovodov z Ruska a Strednej Ázie.