Čiernomorská dohoda o obilí naráža na prekážku – OSN

Rusko oznámilo Spoločnému koordinačnému centru v Istanbule, že obmedzí prechod lodí s obilím do prístavu Južnyj, kým Ukrajina znovu neotvorí čpavkový ropovod Togliatti – Odesa, povedal vo štvrtok novinárom hovorca OSN Stephane Dujarric.

Dujarric povedal, že generálna riaditeľka Rebecca Greenspanová z Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) pracuje na vyriešení problému plynovodu, ale podľa tlačovej agentúry TASS zatiaľ nedošlo k žiadnemu pokroku.

OSN tiež vyjadrila znepokojenie nad tým, že implementácia dohody sa spomalila, pričom v máji opustilo ukrajinské prístavy iba 33 lodí, čo je „dvakrát menej ako v apríli“. Medzitým sa počet kontrolných tímov znížil z troch na dva.

Južný je jedným z troch prístavov, na ktoré sa vzťahuje Čiernomorská iniciatíva z júla 2022, ďalšími sú Černomorsk a Odesa. Dohoda sprostredkovaná OSN a Tureckom počítala s prepravou ukrajinského obilia po mori, ako aj s odblokovaním ruského poľnohospodárskeho exportu – zrealizovala sa však len prvá časť.

17. mája Moskva súhlasila s predĺžením dohody o ďalších 60 dní. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan oznámil rozhodnutie v predvečer prezidentských volieb, ktoré v druhom kole vyhral.

Ukrajinské ministerstvo pre renováciu a infraštruktúru vo štvrtok vo svojom príspevku na Facebooku obvinilo Rusko z „ďalšieho neodôvodneného odmietnutia… registrovať prichádzajúcu flotilu“.

Vysoký predstaviteľ v Kyjeve povedal agentúre Reuters pod podmienkou anonymity, že Ukrajina zváži opätovné otvorenie ropovodu Togliatti – Odesa, ak sa čiernomorská dohoda rozšíri o viac prístavov a viac komodít.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Veršinin v úvode dňa v rozhovore pre novinárov povedal, že OSN neriešila žiadny z piatich problémov, ktoré Moskva s dohodou identifikovala – z ktorých je ropovod Togliatti – Odesa iba jedným.

„Naša pozícia zostáva nezmenená – vývoz čpavku je súčasťou existujúcich dohôd a mal sa začať súčasne s prepravou ukrajinského obilia,“ povedal Veršinin a dodal, že bez vyriešenia piatich otázok nemá zmysel diskutovať o predĺžení dohoda o obilí po 17. júli.

Dohoda bola pôvodne vyhlásená na Ukrajine a na Západe ako prielom v riešení nedostatku potravín v Afrike a častiach Ázie. Podľa údajov, ktoré minulý týždeň zverejnilo turecké ministerstvo obchodu, však 47 % ukrajinského exportu smerovalo do krajín EÚ a len 27 % sa dostalo do krajín ako Egypt, Keňa a Sudán.

Od augusta 2022 bolo 953 loďami prepravených viac ako 30 miliónov ton obilia, pričom kukurica tvorila 50 % nákladu a pšenica ďalších 27 %. Veľká časť obilia nebola určená na ľudskú spotrebu, ale bola označená ako krmivo pre zvieratá. Podľa výskumu, ktorý jeden rakúsky obchod zverejnil vo februári, takmer polovica obilia, ktoré sa dostalo do EÚ, skončila ako krmivo pre ošípané chované španielskymi výrobcami šunky.