Charta základných práv Európskej únie

1. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov.

2. Právo na výhradu vo svedomí sa uznáva v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.

Čo je sloboda náboženského vyznania?

Boj za náboženskú slobodu trvá už tisíce rokov. Vytvorenie právnych medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv na definovanie a ochranu tohto práva však nastalo až po prijatí Všeobecnej deklarácie ľudských práv („Všeobecná deklarácia“) v roku 1948, ktorá v článku 18 uvádza: „Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.“

Všeobecná deklarácia bola vytvorená ako reakcia na hrôzy holokaustu počas druhej svetovej vojny. Pred holokaustom mnohí tvrdili, že ľudské práva sú vnútroštátnou záležitosťou, ktorú má dohliadať a presadzovať vláda v každej krajine. Tento názor sa vyvinul, keď sa svet dozvedel o rozsahu zverstiev, čo viedlo k hnutiu za medzinárodne chránené ľudské práva, ktoré sú univerzálne a neodňateľné.

Význam náboženskej slobody ako základného ľudského práva prijalo globálne spoločenstvo vo Všeobecnej deklarácii. Hneď v prvej vete svojej preambuly Všeobecná deklarácia uvádza, že „uznanie vrodenej dôstojnosti a rovnakých a neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete.“ Práve toto uznanie inherentnej dôstojnosti ľudstva sa stalo hnacou silou ochrany a podpory náboženskej slobody a všetkých ľudských práv.

V roku 1966 Organizácia Spojených národov (OSN) schválila právne vymáhateľnú zmluvu, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (Pakt), ktorý rozšíril rozsah práva na slobodu náboženského vyznania alebo viery a poskytol Výboru pre ľudské práva (orgán nezávislých expertov na ľudské práva) právomoc monitorovať implementáciu Paktu. Táto zmluva nadobudla platnosť v roku 1976. Pakt spolu so Všeobecnou deklaráciou a Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR) tvorí Medzinárodnú listinu ľudských práv.

Deklarácia OSN o odstránení všetkých foriem intolerancie a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 1981, má vyjadriť silný postoj OSN proti náboženskej diskriminácii a náboženskej intolerancii. Podrobne sa v nej uvádzajú aj rozsiahle práva zahrnuté v rámci náboženskej slobody prostredníctvom prejavovania vlastného náboženského presvedčenia.