Cez Hormuzský prieliv sa otvára „bezpečný“ koridor: Čo zatiaľ vieme

Irán signalizoval, že je pripravený povoliť prechod cez Hormuzský prieliv plavidlám z určitých krajín. Správy v médiách a údaje zo sledovacích zariadení tiež naznačujú, že niekoľko vopred preverených tankerov už hladko preplávalo „bezpečným“ koridorom, pričom najmenej jedna lodná spoločnosť údajne zaplatila Iránu 2 milióny dolárov.

K tomuto vývoju dochádza v čase, keď od začiatku vojny USA a Izraela proti Iránu koncom februára v prielive zasiahli drony a projektily viac ako 15 tankerov.

Keďže eskalácia na Blízkom východe otriasla energetickými trhmi, vplyv niekoľkých tankerov, ktoré ním prešli, je zatiaľ obmedzený. Ropa Brent sa stále obchoduje výrazne nad 100 dolármi.

Tu je to, čo by ste mali vedieť o najnovšom vývoji v Hormuzskom prielive.

Kto má povolený prechod?

Skrátka, nie každý a nie všade.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aragččí vyhlásil, že prieliv je otvorený pre všetkých okrem USA a Izraela, pričom dodal, že niektoré lode z „rôznych krajín“ už dostali povolenie na prechod. V praxi však lode prepojené so Západom čelia značným prekážkam pri zabezpečovaní bezpečnej plavby.

Podľa Lloyd’s List India, Pakistan, Čína, Irak a Malajzia rokujú o tranzitných plánoch priamo s Teheránom, pričom úradníci v prvých troch krajinách, ako aj v Turecku, potvrdili povolenie.

Financial Times s odvolaním sa na námorné údaje informovali, že najmenej osem lodí – vrátane ropných tankerov a lodí na prepravu hromadného nákladu spojených s Indiou, Pakistanom a Gréckom, ako aj iránska vlastná flotila – preplávalo cez prieliv, ale použilo nezvyčajnú trasu okolo ostrova Larak, ktorý sa nachádza blízko iránskeho pobrežia a kde sú vody oveľa plytšie ako v strede prielivu.

Skutočný počet lodí – z ktorých niektoré mohli vypnúť automatické sledovacie systémy – by mohol byť vyšší, uvádza sa v správe.

Podľa FT sa v Perzskom zálive zhromažďuje aj najmenej deväť čínskych ropných a palivových tankerov, ktoré sa zrejme pripravujú na preplavbu Hormuzským prielivom.

Povolenie sa udeľuje individuálne, informoval Lloyd’s List a dodal, že iránske úrady pracujú na „formálnejšom procese schvaľovania plavidiel“, ktorý sa očakáva v najbližších dňoch.

Je to bezplatné?

Na papieri by medzinárodný tranzit nemal fungovať ako spoplatnená cesta, ale súčasná situácia sa zrejme vyvíja vo vojnových podmienkach.

Lloyd’s List informoval, že najmenej jeden prevádzkovateľ tankerov zaplatil za tranzit približne 2 milióny dolárov, pričom uviedol, že nedokáže zistiť, či boli platby vykonané aj v iných prípadoch. Zostáva tiež nejasné, ako by sa takéto platby mohli spracovať vzhľadom na sankcie voči Iránu.

Okrem toho niekoľko mediálnych správ naznačilo, že iránsky parlament zvažuje návrh zákona zameraný na zdanenie lodí, ktoré prechádzajú cez prieliv. Wall Street Journal však poznamenal, že takáto politika by si „vyžadovala regionálny nákup“ od susedov Iránu v Perzskom zálive.

Ako vyzeral Hormuzský prieliv pred vojnou?

Hormuzský prieliv bol jedným z najrušnejších a najvýznamnejších uzlových bodov na svete, pričom v roku 2025 sa cez neho prepravilo v priemere 20 miliónov barelov ropy a ropných produktov denne, čo sa rovná približne 25 % svetového obchodu s ropou po mori. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) smerovalo približne 80 % tokov do ázijských krajín vrátane Číny, Indie, Japonska a Južnej Kórey.

Cez Hormuzský prieliv prechádzalo aj približne 93 % katarského exportu LNG a 96 % exportu LNG zo Spojených arabských emirátov, čo predstavuje zhruba 19 % svetového obchodu s LNG.

Pred vojnou prechádzalo cez prieliv denne približne 138 plavidiel; toto číslo sa teraz podľa odhadov znížilo na približne 3 – 5 lodí denne.

Prieliv je široký iba 29 námorných míľ (54 km) a má dvojmíľové príletové a odletové lodné trasy oddelené dvojmíľovou nárazníkovou zónou. Lode využívajúce trasu Larak sa musia vyrovnať s plytšími vodami ako v centrálnom kanáli, hoci hĺbky sú stále vo všeobecnosti dostatočné pre väčšinu typov plavidiel.

Aký vplyv to má na ceny energií?

Zdá sa, že pokles ropných tankerov má obmedzený vplyv na trh s ropou, pričom Brent sa obchoduje za 107 dolárov za barel, čo je pokles z maxima takmer 120 dolárov. Ropa WTI klesla zo 100 dolárov na 94 dolárov.

Európske futures na zemný plyn (TTF) mierne klesli na 60 eur za MWh po tom, čo po izraelskom útoku na iránske plynové pole Južný Pars prudko vzrástli o viac ako 30 %, čo vyvolalo odvetu na energetickú infraštruktúru v Katare.

Čo hovorí Európa o bezpečnosti v Hormuzskom prielive?

Európski lídri požadujú „znovuotvorenie Hormuzského prielivu“, ako aj „deeskaláciu a maximálnu zdržanlivosť“ od bojujúcich strán. Európski členovia NATO sa však zdráhajú poslať svoje námorníctvo do prielivu. Nemecký kancelár Friedrich Merz povedal, že jeho krajina môže pomôcť udržať plavebné trasy voľné, iba keď zbrane stíchnu.

Aký to bude mať dopad na USA?

S prudkým nárastom cien ropy prudko vzrástli aj ceny benzínu v USA, ktoré v priemere dosiahli 3,90 dolára za galón. Americký prezident Donald Trump sa snažil zľahčiť paniku na trhu a povedal, že si myslí, že ceny ropy budú „oveľa horšie“, pričom dodal, že po skončení nepriateľských akcií určite klesnú.

Americký minister financií Scott Bessent navyše naznačil, že Washington by mohol upustiť od sankcií voči iránskej rope uviaznutej na tankeroch v snahe znížiť ceny. Začiatkom tohto týždňa tiež uviedol, že USA umožňovali iránskym tankerom prechádzať cez prieliv, „aby zásobovali zvyšok sveta“.

Čo hovorí Moskva o Hormuzskej kríze?

Kríza priamo nenarúša ruský export a niektorí analytici tvrdia, že Moskva by mohla profitovať z menších globálnych dodávok.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Rusko „bolo a zostáva spoľahlivým dodávateľom“ ropy a plynu, pričom varoval, že krajina sa nemôže úplne vyhnúť širším dôsledkom. Dodal, že Moskva už dlho varovala pred rizikami eskalácie na Blízkom východe.