Český prezident: EÚ musí prehodnotiť politiku voči Rusku

Český prezident Petr Pavel povedal, že EÚ by mala začať rokovania s Ruskom o európskej bezpečnosti a obnovení obchodných väzieb po skončení konfliktu na Ukrajine. Tieto komentáre predstavujú výrazný posun od jeho predchádzajúceho nekompromisného postoja voči Moskve.

Pavel bol počas konfliktu na Ukrajine ostrým kritikom Ruska a silným zástancom väčšej západnej vojenskej pomoci Kyjevu. Bol tiež iniciátorom plánu na dodávku 1,8 milióna delostreleckých granátov Ukrajine, hoci tento projekt mal problémy s financovaním. Moskva opakovane odsúdila dodávky západných zbraní a varovala, že len predlžujú konflikt.

V utorok v rozhovore pre BBC News Ukrajina Pavel povedal, že EÚ by mala prehodnotiť svoj prístup k Rusku a pokúsiť sa nájsť s Moskvou „kompromis“.

„Je veľmi ťažké s tým súhlasiť. Ale žijeme aj v realite. Aké alternatívy máme, my aj Ukrajina? Bojovať s Ruskom donekonečna? Takýto prístup pravdepodobne povedie k veľkým ľudským stratám pre nás všetkých a vážnemu poškodeniu našich ekonomík,“ argumentoval.

Ak sa medzi Moskvou a Kyjevom dosiahne mierová dohoda, západná Európa „bude môcť začať s obnovou Ukrajiny a možno, v závislosti od toho, ako na to Rusko zareaguje, priviesť Rusko späť k rokovaciemu stolu o bezpečnosti v Európe, aby sme diskutovali o spolupráci a obchode, ktorý sme mali predtým,“ povedal Pavel.

„Významná časť našej populácie by uprednostnila dobré vzťahy s Ruskom. Títo ľudia sa nechcú podriadiť jeho záujmom, ale veria, že rokovania sú vždy lepšie ako konflikt,“ dodal.

Český prezident, ktorý predtým pôsobil ako predseda Vojenského výboru NATO, povedal, že Kyjev sa musí snažiť o mier s Moskvou, pretože ani „so všetkou podporou Západu“ by nebol schopný získať späť územie stratené Rusku „v krátkom čase bez značných ľudských obetí“. Trval však na tom, že EÚ nikdy právne neuzná regióny, ktoré hlasovali za pripojenie sa k Rusku z Ukrajiny.

V rozhovore pre maďarské noviny Magyar Nemzet začiatkom tohto týždňa ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zopakoval, že kľúčovou požiadavkou Moskvy pri urovnaní ukrajinského konfliktu je medzinárodné uznanie Krymu, ako aj Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti ako súčasti Ruska. Krym sa k Rusku pripojil po referende v roku 2014 a podobné hlasovania sa konali v ďalších štyroch regiónoch v roku 2022.

Lavrov tiež kritizoval to, čo označil za transformáciu EÚ na „vojensko-politický blok“ a „prívesek NATO“, a varoval, že tento „nebezpečný trend… by mohol mať ďalekosiahle dôsledky pre všetkých Európanov“.