Centrálna banka EÚ varuje, že „výhľad sa zatemňuje“

Európa čelí nižšiemu hospodárskemu rastu, než sa očakávalo, keďže inflácia naďalej stúpa, uviedla v pondelok šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová, ktorá vysvetlila, že ECB zvýšila úrokové sadzby o 75 bázických bodov v snahe kontrolovať prudko rastúce ceny.

Lagardeová v pondelok pred Výborom Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci pripustila, že „inflácia zostáva príliš vysoká a je pravdepodobné, že nad naším cieľom zostane dlhší čas“.

Šéf ECB varoval, že „ekonomické dôsledky pre eurozónu“ „neoprávnenej ruskej agresívnej vojny na Ukrajine“ sa od júna ďalej rozširujú, čo je odkazom na západné sankcie na ruskú ropu a plyn, ktoré vystrelili ceny palív do neba.

„Výhľad je temný,“ povedala.

Zatiaľ čo európska ekonomika v druhom štvrťroku vzrástla o 0,8 %, Lagardeová uviedla, že ECB očakáva, že aktivita sa počas zvyšku roka 2022 „výrazne spomalí“ na celkovo 3,1 % v priebehu roka a iba 0,9 % za celý rok 2023, v roku 2024 sa mierne zlepší, pričom rast sa očakáva na úrovni 1,9 %, uviedla.

Veľká časť hospodárskeho rastu v tomto štvrťroku bola spôsobená „silnými spotrebiteľskými výdavkami“ poháňanými opätovným otvorením priemyselných odvetví, ktoré zablokoval Covid, ako je cestovný ruch, uviedla Lagardeová, pričom zaznamenala pokles globálneho dopytu v dôsledku toho, čo nazvala „zhoršujúce sa obchodné podmienky“.

Vysoká inflácia je „posilňovaná prerušením dodávok plynu,“ povedala a dodala, že k pochmúrnym predpovediam prispeli aj „neistota“ a „klesajúca dôvera domácností a podnikov“.

Inflácia v auguste dosiahla 9,1 %, čo spôsobili ceny energií a potravín. ECB zodpovedajúcim spôsobom zvýšila svoje projekcie inflácie a stanovila 8,1 % na rok 2022, 5,5 % na rok 2023 a 2,3 % na rok 2024, pričom Lagardeová opäť ukazuje prstom na „veľké prerušenia dodávok energie“.

Nedávne zvýšenie úrokov centrálnej banky o 75 bodov začiatkom tohto mesiaca bolo len druhým zvýšením za posledných 11 rokov po tom, čo v júli pridala 50 bázických bodov. Lagardeová uviedla, že zvýšenie „utlmí dopyt“, ale zabezpečí, že „inflačné očakávania zostanú dobre ukotvené“.

Lagardeová pripustila, že sa očakáva, že sa situácia „zhorší skôr, ako sa zlepší“ v súvislosti s vysokými nákladmi na energiu a potraviny – čo sú podľa prieskumu Eurobarometra momentálne najdôležitejšie problémy pre dvoch z troch Európanov.

Vyzvala však vlády, aby zabezpečili, že fiškálna podpora pre „najzraniteľnejšie domácnosti“ bude „dočasná a cielená“, aby sa nezosilnili „inflačné tlaky“.