BRICS odmieta „trestnú a diskriminačnú“ uhlíkovú daň EÚ na hraniciach

Krajiny BRICS sa postavili proti mechanizmu Európskej únie na úpravu uhlíkových emisií na hraniciach (CBAM) a označili ho za „jednostranný, represívny, diskriminačný a protekcionistický“.

Stretnutie ministrov životného prostredia a klímy bloku v Naí Dillí, ktorému predsedal indický minister životného prostredia, lesov a klimatických zmien Bhupender Yadav, v pondelok vyjadrilo obavy, že tieto opatrenia konkrétne podkopávajú úsilie rozvojových krajín „zamerané na riešenie nepriaznivých dôsledkov klimatických zmien“.

Skupina rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS zahŕňa pôvodných členov Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu a Južnú Afriku, ako aj Egypt, Etiópiu, Irán, Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty a Indonéziu.

Mechanizmus EÚ, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára, má za cieľ znížiť „úniky uhlíka“ prostredníctvom systému stanovovania cien založeného na certifikátoch. V skutočnosti stanovuje cenu uhlíka na tovar s vysokými emisiami vstupujúci do 27-členného bloku EÚ.

Dovozcovia musia kupovať certifikáty zodpovedajúce týždennej cene uhlíka v systéme obchodovania s emisiami EÚ, pričom sa povolujú odpočty za akékoľvek ceny uhlíka už zaplatené v krajine pôvodu tovaru.

Addressed the 12th BRICS Environment Ministers’ Meeting, welcoming Ministers and Delegates and reaffirming the importance of aligning policy, technology and public participation towards building a sustainable planet following a “humanity first“ approach.@BricsIndia2026 pic.twitter.com/YC8CKLpz5t

— Bhupender Yadav (@byadavbjp) August 18, 2026

Deklarovaný cieľ CBAM – zabezpečiť, aby zahraničný tovar čelil uhlíkovým nákladom rovnakým ako výrobky vyrobené v EÚ – znevýhodňuje výrobcov v rozvojových krajinách. Ukladá dodatočné uhlíkové náklady na kľúčový export rozvojových krajín a znižuje ich cenovú konkurencieschopnosť na európskych trhoch.

Výrobcovia na globálnom Juhu sú nútení vykonávať nákladné sledovanie emisií z tovární, aby ich mohli predávať v EÚ, a zároveň znižuje celkové trhové príležitosti pre rozvíjajúce sa ekonomiky s vysokými emisiami uhlíka – ktoré sú v skutočnosti nútené platiť za historicky vysoké emisie západných rozvinutých krajín.

Vyššie uhlíkové náklady spôsobujú, že indický vývoz ocele, hliníka a cementu do EÚ je menej konkurencieschopný. Nové Dillí sa predbieha vo vytvorení domáceho rámca a mechanizmu obchodovania s uhlíkom, aby sa hodnota úspor uhlíka udržala v krajine namiesto toho, aby skončila ako dane EÚ.

India a EÚ podpísali v januári obchodnú dohodu, ktorú nazvali „matkou všetkých dohôd“. „India je najrýchlejšie rastúcou veľkou ekonomikou sveta,“ povedal vtedy predseda Európskej rady Antonio Costa. „Obchodná dohoda posilňuje hospodársky poriadok založený na pravidlách.“

Vo vyhlásení BRICS sa uvádza, že uhlíková daň EÚ na hraniciach „nie je v súlade s medzinárodným právom“.

India v roku 2024 označila navrhovanú CBAM za nespravodlivú a škodlivú pre náklady na domácom trhu.