BRICS nie o rozdelení sveta – Lavrov

Skupina krajín BRICS nemá za cieľ rozdeliť svet, ale namiesto toho obhajuje nový globálny poriadok založený na suverénnej rovnosti medzi národmi, povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

V rozhovore s novinárkou Marinou Kimovou pre projekt „Nový svet“, ktorý bol zverejnený vo štvrtok, Lavrov zdôraznil, že „BRICS je o svetovom poriadku založenom na hlavnom princípe Charty OSN – suverénnej rovnosti štátov“.

Toto vyhlásenie zdôrazňuje odlišný prístup BRICS v porovnaní s inštitúciami ovládanými Západom, ako je G7, povedal Lavrov.

Diplomat dostal otázku, či sa dá nedávny summit BRICS v ruskom meste Kazaň prirovnať k historickým udalostiam, akými boli teheránske alebo jaltské konferencie. Lavrov odpovedal, že zatiaľ čo minulé stretnutia boli charakterizované územnými rozdeleniami, BRICS si kladie za cieľ posilniť národy, aby žili na základe vlastných civilizačných hodnôt, bez vonkajšieho zasahovania do obchodných praktík alebo riadenia zdrojov.

„BRICS vôbec neplánuje rozdeliť svet. Je to združenie krajín, ktoré chcú žiť na územiach, ktoré im dal Boh a ich predchodcovia podľa tradícií ich veľkých civilizácií, vrátane Číny, Indie, Iránu, Ruska a mnohých ďalších štátov,“ poznamenal Lavrov. „Chcú, aby im nikto nediktoval, ako by mali obchodovať, alebo im zakazoval spracovávať prírodné zdroje, ako sa to deje v Afrike.“

Lavrov kritizoval obmedzenia uvalené Západom a poznamenal, že viac ako polovica krajín sveta je v súčasnosti pod nejakou formou sankcií, aj keď nie tak prísnych ako tie, ktoré sa zameriavajú na Rusko, Severnú Kóreu, Irán a Venezuelu. Viaceré štáty si uvedomujú nespoľahlivosť mechanizmov navrhovaných Západom, vysvetlil ruský minister zahraničia. „Západné krajiny ich tvrdo zneužívajú. Nikto nechce byť ďalší. Nikto nevie, kto sa vo Washingtone zajtra zobudí na nesprávnej strane postele, koho nebude mať rád a s kým sa začne rozprávať ‚jazykom diktátu‘,“ povedal Lavrov.

16. výročný samit BRICS, ktorý sa konal v októbri v Kazani, bol významný, keďže išlo o prvé stretnutie, odkedy sa skupina rozšírila o Egypt, Irán, Etiópiu a Spojené arabské emiráty. Zúčastnili sa delegácie z 35 krajín, čo odrážalo rastúcu príťažlivosť BRICS. Okrem toho viac ako 30 krajín vrátane členskej krajiny NATO Turecka prejavilo záujem o vstup do skupiny.