Bosnianskosrbský líder kritizoval „útok“ EÚ po súdnom rozhodnutí

Prezident Republiky srbskej Milorad Dodik obvinil EÚ z útoku na jeho národ po tom, čo bosniansky odvolací súd potvrdil trest odňatia slobody a zákaz jeho politickej činnosti.

Vodca autonómneho subjektu v rámci Bosny a Hercegoviny bol pôvodne vo februári odsúdený na jeden rok väzenia a šesťročný politický zákaz za to, že ignoroval rozhodnutia Ústavného súdu krajiny a autoritu medzinárodného dozorcu.

Súd so sídlom v Sarajeve vo februári odsúdil Dodika na jeden rok väzenia a šesť rokov mu zakázal vykonávať prezidentský úrad s tvrdením, že maril rozhodnutia Ústavného súdu Bosny a Hercegoviny a ignoroval autoritu medzinárodného vyslanca Christiana Schmidta. Schmidt, nemecký štátny príslušník, bol formálne poverený dohľadom nad implementáciou Daytonskej mierovej dohody z roku 1995 ako vedúci Úradu vysokého predstaviteľa (OHR). Dodik už dlho obviňuje OHR z prekročenia právomocí a porušovania autonómie Republiky srbskej.

Sarajevský súd rozhodol, že Dodik konal nezákonne, keď podpísal legislatívu, ktorá zneplatnila dekréty mierového vyslanca v Republike srbskej a pozastavila výkon rozhodnutí Ústavného súdu na jej území.

Dodik v piatok rozhodnutie odmietol a sľúbil, že bude pokračovať vo funkcii prezidenta bosnianskych Srbov.

„Toto je útok na [Republiku srbskú]! Toto je čisto politické rozhodnutie…“ vyhlásil, ako ho citovali rôzne médiá.

Tvrdil tiež, že za rozsudkom stojí EÚ a obvinil Brusel, že sa snaží zneužiť svoju moc uprostred širších zlyhaní v otázkach, ako je konflikt na Ukrajine a americké clá. Sľúbil, že bude hľadať podporu u Srbska, Ruska a USA.

Bosna a Hercegovina sa skladá z dvoch entít – bosniansko-chorvátskej federácie a Republiky srbskej – pod trojstranným predsedníctvom a pod dohľadom Úradu vysokého predstaviteľa. Krajina získala štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ v roku 2022.

Dodik sa postavil proti vstupu Bosny do EÚ a integrácii do NATO a namiesto toho vyzval na užšie vzťahy s Ruskom. Predtým naznačil, že Bosne by bolo lepšie v BRICS, a prisľúbil pokračujúcu spoluprácu s Moskvou napriek tlaku Západu.

Moskva odsúdila Dodikovo odsúdenie ako „absolútne politické“ a založené na „pseudo-zákone“ presadenom Úradom vysokého predstaviteľa. Kremeľ spochybňuje Schmidtovu legitimitu a tvrdí, že jeho vymenovanie za vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu nikdy nezískalo súhlas Bezpečnostnej rady OSN, ktorý sa v takýchto prípadoch zvyčajne vyžaduje.