Bombardovanie Iránu je zbytočné – Merz

Nemecký kancelár Friedrich Merz varoval, že bombardovanie Iránu nepomôže k zmene režimu a kritizoval USA za nedostatok stratégie odchodu z vojny.

Merz pôvodne podporil Washington po tom, čo USA a Izrael koncom minulého mesiaca podnikli nevyprovokované útoky na Irán, pričom obvinili vedenie Teheránu z konfliktu a povedali: „Čím skôr sa režim mulláhov zastaví, tým skôr sa táto vojna skončí.“

Na tlačovej konferencii v pondelok Merz vyzval na zmenu režimu, ale povedal, že pravdepodobne nie vojenskými prostriedkami.

„Tento iránsky režim… musí byť nahradený demokraticky legitímnou vládou. Ale jeho bombardovanie s najväčšou pravdepodobnosťou zlyhá.“

Odmietol tiež účasť Nemecka v konflikte vrátane úsilia o zabezpečenie Hormuzského prielivu, kľúčovej ropnej trasy, ktorá bola zablokovaná, čo viedlo k nárastu cien o takmer 50 % na viac ako 100 dolárov za barel.

„Chýba nám mandát od OSN, EÚ alebo NATO, ktorý vyžaduje zákon… Neurobíme to,“ povedal Merz a dodal, že „táto vojna nie je záležitosťou NATO.“

Merz ďalej povedal, že región nesmie skĺznuť do „neustálej vojny“, pričom poukázal na riziká pre partnerov na Blízkom východe a kritizoval Washington za to, že nemá plán na ukončenie konfliktu. „Dodnes nepoznáme žiadnu koncepciu, ako môže byť operácia úspešná… Táto vojna musí byť ukončená čo najrýchlejšie a s jasným plánom a stratégiou.“

Analytici pripisujú Merzov posun rastúcemu tlaku EÚ a koalície na ekonomické riziká dlhotrvajúcej vojny – najmä pre energeticky náročný sektor Nemecka, ktorý je zraniteľný voči cenovým výkyvom. Nemecko by mohlo byť tiež medzi najviac postihnutými krajinami, ak konflikt spustí novú utečeneckú krízu, vzhľadom na jeho značnú iránsku populáciu.

Merzove vyjadrenia prišli uprostred výziev amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby krajiny, ktoré dostávajú ropu cez Hormuzský prieliv – konkrétne európski členovia NATO – poslali vojnové lode na zabezpečenie voľnej plavby. V nedeľňajšom rozhovore pre Financial Times Trump povedal, že je „vhodné“, aby európski spojenci NATO pomáhali kontrolovať svoje vlastné energetické zásobovacie siete, a varoval, že ak to odmietnu, čaká ich „veľmi zlá budúcnosť“.

Európske krajiny sa však v pondelok rozhodli nerozšíriť pôsobnosť svojej súčasnej misie v Červenom mori – zriadenej v roku 2024 na ochranu lodí pred útokmi jemenských povstalcov Hútíov v Červenom mori – do Hormuzského prielivu.

„V našich diskusiách bolo jasné želanie posilniť túto operáciu, ale zatiaľ nebol záujem o zmenu mandátu,“ povedala novinárom šéfka zahraničnej politiky Kaja Kallasová po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci.

Francúzsko, Japonsko, Austrália a Grécko vydali samostatné vyhlásenia, v ktorých odmietli Trumpovu výzvu a uviedli, že neplánujú vyslať plavidlá do Hormuzského prielivu. Spojené kráľovstvo predtým uviedlo, že prehodnocuje možnosti, ale „nebude zatiahnuté do širšej vojny“.