Bojovník z dávno stratenej starovekej civilizácie, o ktorom sa predpokladá, že mal „vysoké spoločenské postavenie“, bol nájdený spolu so vzácnymi artefaktami

Archeológovia objavili hrobku starovekého bojovníka, ktorého pochovali pred viac ako 1 300 rokmi.

Múzeum kráľa svätého Štefana, ktoré sa nachádza v maďarskom Székesfehérvári, oznámilo objav na Facebooku. Hrobka patrila „vysokopostavenému bojovníkovi z obdobia Avarov“, uvádza sa v preloženom príspevku.

Avari boli kočovný národ zo Strednej Ázie, ktorý sa v ranom stredoveku usadil v častiach dnešného Maďarska, Slovenska, Rumunska, Srbska a Rakúska. Kedysi dominantní v strednej a južnej Európe, ich moc po ťaženiach Karola Veľkého oslabla.

Hrob, hlboký menej ako dva metre, pravdepodobne pochádza z obdobia medzi rokmi 670 a 690 n. l., počas stredného avarského obdobia. Bol objavený v auguste, hoci archeológovia odhalili objav až v októbri.

V oznámení múzea sa uvádza, že telo sa zrejme v určitom okamihu „pohlo“, pretože hlava, hrudník a brucho bojovníka boli presunuté z ich anatomických polôh.

Hrob však obsahoval aj fascinujúce – a cenné – artefakty, ktoré zostali nedotknuté.

Patrili medzi ne dlhý nôž, strieborné ozdoby na opasok, pozlátené prstene z pleteného pletenca, náušnica a meč.

Frigyes Szücsi, vedúci archeológ vykopávok, pre Fox News Digital povedal, že zo stredného avarského obdobia sa našlo iba 80 podobných mečov.

„Väčšina z nich však nie je v takom dobrom stave ako tá, ktorú sme našli, alebo neboli objavené počas archeologických vykopávok,“ povedal Szücsi. „Meče mali iba vysokopostavení bojovníci, pretože to bola najdrahšia zbraň tej doby.“

Archeológ dodal: „Toto je jeden z najstarších mečov, pretože tento nový typ zbrane sa objavil súčasne v Karpatskej kotline a vo východnej Európe v druhej polovici 7. storočia.“

Vybratie meča bez jeho poškodenia sa ukázalo ako zložité. Szücsi povedal, že tím použil na jej premiestnenie nástroj podobný krabici na mieru.

Meč teraz váži len okolo 0,6 kg a archeológovia sa domnievajú, že predtým, ako skorodoval, bola oveľa ťažší.

Tiež sa domnievajú, že hrob bol znovu otvorený z rituálnych – a nie z nekalých – dôvodov, keďže na mieste zostalo toľko artefaktov.

„Hroty šípov nechali, pravdepodobne v tulci, ako aj strieborné úchyty na opasok vo vnútri,“ poznamenal Szücsi. „Ani sa nedotkli dlhého noža a meča.“

„K narušeniu muselo dôjsť najmenej 10 rokov po pohrebe, pretože kosti už neboli spojené spojivovým tkanivom, no stále počas avarského obdobia, keďže náhrobný kameň, mohyla alebo drevený stĺp museli byť stále viditeľné.“

Archeológovia tiež použili satelitné snímky na preskúmanie cintorína a identifikovali hroby podľa jemných variácií farby obilia.

„Nad hlbokými hrobmi má obilie tmavší odtieň zelenej, čo umožňuje načrtnúť celý cintorín na leteckých snímkach,“ povedal Szücsi.

„Táto metóda poskytuje skvelú príležitosť pre archeologický výskum, pretože umožňuje aj mapovanie doteraz neznámych pohrebísk z obdobia Avarov.“

Maďarsko, krajina bohatá na históriu, sa tento rok stalo predmetom niekoľkých titulkov súvisiacich s históriou.

V Pannonhalme toto leto ohrozilo masívne zamorenie hmyzom historickú 1 000-ročnú zbierku kníh kláštora.

V máji sa Fox News Digital rozprávala s forenzným expertom, ktorý identifikoval lebku, ktorá mohla patriť Matejovi Korvínovi, legendárnemu uhorskému kráľovi.