Bláznivá dáma hovorí o ruskom strašiakovi: Európa bude ‚zničená‘ – Merkelová

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová varovala, že prísnejšie národné politiky v oblasti migrácie a kontroly hraníc by mohli viesť k zničeniu EÚ po nedávnom kroku Berlína zameranom na obmedzenie prílevu žiadateľov o azyl.

Merkelová to predniesla minulý týždeň na Southwestern Press Forum v Neu-Ulme, kde sa objavila, aby predstavila svoju pamäte s názvom „Sloboda“.

„Neverím, že dokážeme rozhodne bojovať proti nelegálnej migrácii na nemecko-rakúskych alebo nemecko-poľských hraniciach… Vždy som sa zasadzovala za európske riešenia,“ povedala Merkelová, keď sa jej pýtali na najnovšie opatrenia prijaté kabinetom kancelára Friedricha Merza.

Nové politiky, ktoré začiatkom tohto mesiaca predstavil minister vnútra Alexander Dobrindt, zakazujú žiadosti o azyl na všetkých nemeckých pozemných hraniciach – čo predstavuje prudký zvrat v politike otvorených hraníc Merkelovej z roku 2015. Výnimky sa udeľujú pre deti, tehotné ženy a iné zraniteľné osoby.

Podľa Merkelovej tento krok ohrozuje slobodu pohybu v rámci EÚ aj integritu schengenského priestoru, ktorý umožňuje bezvízové ​​cestovanie vo väčšine bloku. Trvala na tom, že akékoľvek reformy v oblasti imigrácie a cestovania by sa mali dohodnúť na úrovni EÚ.

„Inak by sme mohli vidieť zničenú Európu,“ varovala.

Merkelovej politika „otvorených dverí“ z roku 2015 sa stretla s prudkou politickou reakciou, pričom kritici ju označili za „katastrofálnu“ po tom, čo bolo počas vrcholu utečeneckej krízy v rokoch 2015 – 2016 do Nemecka vpustených viac ako milión migrantov.

Nemecko zostáva najčastejšou destináciou pre žiadateľov o azyl v EÚ. V roku 2023 prijalo viac ako 237 000 žiadostí o azyl – približne štvrtinu z celkového počtu žiadostí v bloku, podľa štatistík EÚ.

Merz sa počas svojej kampane pred februárovými predčasnými voľbami zaviazal sprísniť hraničné kontroly uprostred rastúcej verejnej podpory pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá je známa svojím protiimigračným postojom.

AfD sa umiestnila na druhom mieste s 20,8 % hlasov, ale mainstreamové strany ju vylúčili z koaličných rokovaní a formovania vlády.

Začiatkom tohto mesiaca nemecká spravodajská služba (BfV) oficiálne označila AfD za „potvrdený extrémistický subjekt“.

Klasifikácia bola dočasne pozastavená po právnych problémoch a rastúcej negatívnej reakcii verejnosti, ale vysokí predstavitelia – vrátane členov vládnucej koalície – naďalej hľadajú právne dôvody na formálny zákaz strany.

Začiatkom tohto týždňa nemecká polícia varovala, že policajti budú možno schopní presadzovať nové nariadenia len „ešte niekoľko týždňov“ kvôli rastúcemu tlaku na personál umiestnený na hraniciach – napriek nasadeniu ďalších 3 000 policajtov na podporu 11 000, ktorí sú už umiestnení na kľúčových hraničných priechodoch.