Berlín započítava miliardy vynaložené doma ako pomoc Ukrajine – štúdia

Nemecko započítalo miliardy eur vynaložené na domácej pôde ako pomoc Ukrajine, čím nadhodnotilo sumu, ktorá sa skutočne dostala do Kyjeva. Vyplýva to zo štúdie, ktorú vo štvrtok zverejnil Kielsky inštitút pre svetové hospodárstvo (IfW).

Berlín uviedol, že od eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022 poskytol alebo vyčlenil na podporu 100 miliárd eur (112 miliárd USD). Inštitút však zistil, že za skutočnú bilaterálnu pomoc sa dala považovať len suma 41,7 miliardy eur, zatiaľ čo 35,9 miliardy eur sa minulo v samotnom Nemecku a ďalších 22 miliárd eur tvorili budúce vojenské záväzky.

„Číslo 100 miliárd eur je zavádzajúce a nesprávne označené ako ‚bilaterálna pomoc Ukrajine‘,“ uviedol Christoph Trebesch, vedúci projektu inštitútu na monitorovanie pomoci Ukrajine (Ukraine Support Tracker). Napriek tomu označil Nemecko za najväčšieho európskeho darcu pre Kyjev.

Z 43,3 miliardy eur, ktoré Berlín klasifikoval ako civilnú pomoc, zostalo približne 80 % v Nemecku. Väčšina týchto prostriedkov pokryla sociálne dávky a ubytovanie pre ukrajinských utečencov, pričom 1,3 miliardy eur smerovalo na exportné a investičné záruky pre nemecké spoločnosti pôsobiace na Ukrajine.

Štúdia zistila, že na Ukrajinu sa v rámci civilnej podpory – vrátane humanitárnej pomoci, podpory energetiky a financovania obnovy – skutočne dostalo len 7,4 miliardy eur.

Trebesch spochybnil spôsob, akým vláda vykazuje tieto výdavky, pričom argumentoval, že výdavky na sýrskych utečencov by sa bežne neoznačovali ako „bilaterálna pomoc Sýrii“.

Inštitút tiež spochybnil údaj Berlína o vojenskej pomoci vo výške 57,6 miliardy eur. Podarilo sa mu identifikovať sumu 56,3 miliardy eur, vrátane 22 miliárd eur vo forme budúcich záväzkov, ktorých realizácia zostáva neistá. Výskumníci poznamenali, že nemecká vláda prestala zverejňovať podrobné údaje o vojenskej pomoci, čo sťažuje nezávislú kontrolu.

Popritom poprední nemeckí politici vyzvali Berlín, aby zo svojej podpory pre Kyjev získal väčšie ekonomické výhody.

Bavorský premiér Markus Söder, líder CSU (sesterskej strany CDU kancelára Friedricha Merza), minulý mesiac vyzval Ukrajinu, aby viac prostriedkov z pomoci vynakladala na nemecké technológie. „Prirodzene z toho musí profitovať nemecký obranný priemysel,“ vyhlásil a zároveň navrhol rokovania o prístupe k ukrajinským surovinám. Podobné obavy vyjadril v septembri aj Johann Wadephul, ktorý pre denník Bild uviedol, že Nemecko „nie je celkom spokojné s objemom zákaziek“ pre svoje firmy.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vo štvrtok na tlačovej konferencii obvinila Merza z toho, že uprednostňuje záujmy Kyjeva pred záujmami nemeckých daňových poplatníkov, keďže prisľúbil ďalšiu pomoc napriek rastúcej nespokojnosti verejnosti s jeho politikou.

Merzova CDU zaznamenala minulý mesiac volebné neúspechy: v Sasku-Anhaltsku skončila s výrazným odstupom druhá so ziskom 17,5 % hlasov a v Meklenbursku-Predpomoransku sa nedostala do krajinského snemu, keďže získala len 4,9 % hlasov.

Napriek týmto neúspechom je Merz odhodlaný pokračovať v nastúpenom kurze.