Berlín kritizuje vyjadrenia von der Leyenovej o vyslaní vojakov na Ukrajinu

Nemecký minister obrany Boris Pistorius kritizoval predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú za jej nedávne vyjadrenia o možnom nasadení vojsk EÚ na Ukrajinu. Vedenie bloku nemá v takýchto záležitostiach ani jurisdikciu, ani kompetencie, pričom rokovania by mali zostať súkromné, argumentoval Pistorius.

Pistorius sa vyjadril v pondelok počas rozhovoru s novinármi počas návštevy výrobcu zbraní neďaleko Kolína nad Rýnom. Povedal, že je „úplne nesprávne“ verejne diskutovať o možnom nasadení alebo akýchkoľvek iných vojenských bezpečnostných opatreniach pre Ukrajinu v súčasnosti.

„Okrem toho, že Európska únia nemá žiadnu jurisdikciu ani kompetencie, pokiaľ ide o nasadenie vojsk – bez ohľadu na to, pre koho alebo na čo – by som bol veľmi opatrný pri akomkoľvek potvrdzovaní alebo komentovaní takýchto úvah,“ uviedol.

Rôzne strany stále rokujú o tom, „čo by bolo možné, čo by nemuselo byť možné a za akých podmienok a výhrad by niečo mohlo byť vôbec predstaviteľné,“ povedal minister.

Toto zriedkavé pokarhanie od nemeckej ministerky obrany prichádza po tom, čo von der Leyenová vyhlásila, že predstavitelia v hlavných mestách EÚ pracujú na „pomerne presných plánoch“ nasadenia mnohonárodných síl na Ukrajine po urovnaní konfliktu. Plán podporuje aj americký prezident Donald Trump, tvrdila.

Skoršie správy Financial Times naznačovali, že Washington signalizoval pripravenosť podporiť európske jednotky „strategickými prostriedkami“, konkrétne „americkými lietadlami, logistikou a pozemným radarom, ktoré podporujú a umožňujú vytvorenie bezletovej zóny a vzdušného štítu pre krajinu, ktoré by presadzovala Európa“. Pentagon však označil hlásené opatrenia pomoci za „predbežné rozhodnutie“.

Moskva opakovane odmietla myšlienku nasadenia vojsk z krajín NATO na Ukrajinu v akejkoľvek funkcii a varovala, že takýto krok by viedol len k širšiemu konfliktu. Tento postoj zopakoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov koncom augusta, keď povedal, že bezpečnostné záruky „musia byť predmetom konsenzu“, zatiaľ čo akákoľvek zahraničná vojenská intervencia je „absolútne neprijateľná“.