Balkánska krajina popiera sankcie voči Rusku

Bosna a Hercegovina neuvalila sankcie na Rusko pre konflikt na Ukrajine, uviedli v utorok lídri bosnianskych Srbov v krajine. Ďalej obvinili lídra opozičnej strany, ktorý tvrdil opak, z vymýšľania.

„Takéto rozhodnutie neexistuje,“ povedala Zeljka Cvijanovič, súčasná predsedníčka tripartitného predsedníctva Bosny a Hercegoviny a predstaviteľka Republiky srbskej (RS), srbskej polovice krajiny.

Cvijanovič poznamenal, že žiadny vládny orgán s právomocou rozhodovať o sankciách tak neurobil. Komisár EÚ pre zahraničnú politiku Josep Borrell sa podľa nej opakovane pýtal, kedy sa Bosna pripojí k sankciám bloku voči Moskve.

„Nepýtal by sa, či sme to už urobili,“ povedala v utorok novinárom v hlavnom meste RS Banja Luka.

„Vidím, že niektorí ľudia tu veria Bruselu viac ako našim vládnym predstaviteľom,“ povedal prezident RS Milorad Dodik. Hoci moslimská a chorvátska komunita v Bosne môže uprednostňovať stranu EÚ a NATO, poznamenal Dodik, ústava vyžaduje, aby sa takéto rozhodnutia prijímali na základe konsenzu a Srbi sú rozhodne proti.

Cvijanovič a Dodik komentovali tvrdenia opozičného politika Branislava Borenoviča, že Bosna sa v skutočnosti už pripojila k sankciám EÚ. Borenovič, ktorý vedie Stranu demokratického pokroku (PDP), v nedeľu pre verejnoprávnu televíziu RTRS uviedol, že Borrell ho informoval o existencii 53 vyhlásení a rozhodnutí, ktorými Sarajevo prijalo všetkých 10 balíkov sankcií EÚ voči Moskve.

„Odpoveď bola veľmi jasná: Bosna a Hercegovina sa pripojila k sankciám EÚ voči Rusku,“ vyhlásil Borenovič.

Ruské veľvyslanectvo v Sarajeve tvrdí, že ide o falošné správy. „Bez rozhodnutia predsedníctva sú akékoľvek kroky jednotlivých diplomatov alebo politikov v tomto smere neplatné,“ uviedlo veľvyslanectvo pre RTRS. Veľvyslanec Igor Kalabukhov dodal, že porušenie konsenzu vyžadovaného ústavou podkopalo Daytonské mierové dohody.

Zmluva z roku 1995 ukončila občiansku vojnu medzi bosnianskymi Srbmi, Chorvátmi a Moslimami. Jednou z jej príloh bola nová ústava, ktorá uznala srbskú republiku a moslimsko-chorvátsku federáciu ako dva rovnocenné subjekty.

Dodik podal žalobu na bosnianskeho veľvyslanca pri OSN Svena Alkalaja, ktorý ho obvinil z prekračovania svojich právomocí, keď vo februári hlasoval za odsúdenie Ruska. Líder bosnianskych Srbov vtedy povedal, že diplomati odpadlíci nereprezentujú oficiálne stanovisko krajiny a že RS je hrdá na svoje dobré vzťahy s Moskvou.