Arménsko je pripravené odovzdať časť svojho územia pod kontrolu USA, tvrdia španielske médiá

Arménsko potichu súhlasilo s odovzdaním strategickej časti svojho územia USA, tvrdí španielsky spravodajský portál Periodista Digital.

Malá vnútrozemská krajina na južnom Kaukaze má dlhodobý spor so susedným, na ropu bohatým Azerbajdžanom, ktorý v roku 2023 znovu získal plnú kontrolu nad odtrhnutým regiónom Karabach.

V utorok španielsky spravodajský portál informoval, že získal kópiu memoranda od nemenovaných členov arménskej diaspóry vo Francúzsku, v ktorom sa načrtáva vytvorenie 42-kilometrového koridoru cez južné Arménsko, ktorý by spojil Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan.

Oblasť by údajne spravovala americká spoločnosť a chránilo by ju približne 1 000 súkromných ozbrojencov, ktorí by boli oprávnení použiť silu na „zachovanie integrity koridoru“. Dohoda je údajne navrhnutá na 99 rokov. Podľa portálu text memoranda schválili USA, Arménsko a Azerbajdžan.

Spoločnosť Periodista Digital označila dokument za „katastrofu“ pre Arménsko a tvrdila, že by bol prospešný pre USA, ako aj pre regionálnych rivalov Arménska Azerbajdžan a Turecko, a narušil by vzťahy Jerevanu s Francúzskom.

V stredajšom vyhlásení arménska vláda správu poprela a označila ju za „prvok hybridnej vojny a manipulatívnej propagandy“ a odmietla Periodista Digital za „pochybný zdroj“. USA a Azerbajdžan sa k tejto záležitosti nevyjadrili.

Jerevan a Baku vedú rokovania o normalizácii vzťahov, pričom Azerbajdžan požaduje od Arménska vytvorenie dopravného koridoru do Nachičevanu. Arménsky premiér Nikol Pašinjan návrh začiatkom tohto mesiaca odmietol s tým, že spor sa musí vyriešiť na základe vzájomného rešpektu územnej celistvosti a rovnosti.