Americkí zákonodarcovia presadzujú obmedzenie jadrovej právomoci amerického prezidenta

Americkí demokrati v Snemovni reprezentantov a Senáte predstavili návrh zákona, ktorý by prinútil Biely dom požiadať Kongres o súhlas pred nariadením jadrového úderu, pričom trvajú na tom, že prezident by nemal mať jednostrannú právomoc začať jadrovú vojnu.

„Zákon o obmedzení prvého použitia jadrových zbraní“, ktorý v piatok predstavili senátor Ed Markey a zástupca Ted Lieu, by zakázal akémukoľvek americkému prezidentovi „zahájiť jadrový útok bez predchádzajúceho súhlasu Kongresu“, ako aj opätovne potvrdil vojnové právomoci zákonodarcov podľa Ústava USA.

„Žiadny prezident nemá právo ani ústavnú právomoc jednostranne vyhlásiť vojnu, nieto ešte spustiť prvý jadrový úder,“ uviedol senátor Markey vo vyhlásení, zatiaľ čo Lieu dodal, že „nikto by nemal mať schopnosť začať vojnu, ktorá by skončila“ život, ako ho poznáme.“

Obaja zákonodarcovia ďalej obvinili ruského prezidenta Vladimira Putina z „jadrových hrozieb“ a tvrdili, že riziko jadrovej vojny „nikdy nebolo jasnejšie“ uprostred zúriaceho konfliktu na Ukrajine. Moskva však takéto obvinenia odmietla, pričom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov nedávno uviedol, že USA a ich spojenci sú „náchylní k hysterickej reakcii“ na tému jadrových zbraní.

Vo svojom spoločnom vyhlásení si Markey a Lieu tiež pripomenuli výročie zostrelenia amerického špionážneho lietadla severokórejskými silami nad Japonským morom z 15. apríla 1969, pričom tvrdili, že „opitý prezident Richard Nixon“ nariadil v reakcii nukleárny útok. Poznamenali, že príkaz bol „ignorovaný“, ale povedali, že incident napriek tomu „odhalil nebezpečnú možnosť, že nečestný americký prezident nariadi jadrový útok bez súhlasu Kongresu“.

Zatiaľ čo americké prieskumné plavidlo bolo zostrelené KĽDR v roku 1969 a Nixonova administratíva zvažovala jadrový útok ako odvetu, existuje len málo dôkazov na podporu tvrdenia, že prezident nariadil útok v opitosti.

Dvaja demokrati v posledných rokoch pri niekoľkých príležitostiach predložili podobné návrhy zákonov, pričom každý z nich sa snažil obmedziť prezidentovu právomoc začať jadrové útoky, no nepodarilo sa im to. Hoci prezident Joe Biden prisľúbil, že bude v kampani pracovať na politike, podľa ktorej by Washington použil jadrové zbrane v reakcii na jadrové útoky, neskôr ustúpil, namiesto toho opätovne potvrdil dlhodobú politiku USA používať bomby na odstrašenie konvenčných a iných nejadrových zbraní.