Americké sankcie prehlbujúce konflikty na Balkáne – Maďarsko

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí v stredu uviedlo, že nové americké sankcie voči voleným predstaviteľom prispievajú k nestabilite na Balkáne. Peter Sztaray, štátny tajomník pre bezpečnostnú politiku, hovoril o reštrikciách voči niekoľkým ľuďom v Bosne a Hercegovine a jej časti, Republike srbskej (RS).

Sztaray pre maďarskú tlačovú agentúru MTI povedal, že sankcie v regióne vždy zlyhali a že „neprinášajú mier, ale zvyšujú napätie a prehlbujú konflikty“.

Tajomník zdôraznil, že „by bolo vhodnejšie zapojiť sa do konzultácií na základe vzájomného rešpektu nie o západnom Balkáne, ale so západným Balkánom“. Dodal, že Maďarsko stojí po boku demokraticky zvolených lídrov v regióne a „vyzýva na čo najskoršie nadviazanie skutočného dialógu“.

Sztaray tiež potvrdil, že stabilita v regióne je jedným z primárnych záujmov národnej bezpečnosti Maďarska a bude pokračovať v presadzovaní mieru v Bosne a Hercegovine.

Washington 31. júla uvalil osobné sankcie na štyroch predstaviteľov v Bosne a Hercegovine, vrátane predsedu Národného zhromaždenia RS Nenada Stevandiča, premiéra RS Radovana Viškoviča, člena bosnianskeho predsedníctva Zeljky Cvijanovičovej a ministra spravodlivosti RS Miloša Bukejloviča.

USA tvrdia, že opatrenia boli zavedené v reakcii na nový zákon prijatý parlamentom Republiky srbskej, podľa ktorého budú rozhodnutia bosnianskeho ústavného súdu na ich území neplatné.

V roku 1992 sa Bosna a Hercegovina odtrhla od bývalej Juhoslávie, čím sa v republike začala trojročná občianska vojna, ktorá bola uzavretá mierovou dohodou medzi prezidentmi Bosny, Chorvátska a Srbska. Podľa podmienok dohody boli v krajine vytvorené ako samosprávne subjekty Republika srbská a správny obvod Brčko.