Americké firmy sa vyhýbajú obmedzeniam, aby získali čínske nerasty – Reuters

Americké spoločnosti obchádzajú čínsky zákaz vývozu presmerovaním zásielok kritických nerastov cez tretie krajiny, uvádza sa v stredu v správe agentúry Reuters.

Peking v decembri zakázal vývoz antimónu, gália a germánia do USA ako odvetu za washingtonský zásah proti čínskemu priemyslu čipov uprostred širšieho obchodného konfliktu medzi týmito dvoma superveľmocami.

Zákaz spôsobil značné narušenie v kľúčových sektoroch americkej ekonomiky vrátane technológií, obrany a obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú všetky vo veľkej miere závislé od týchto zdrojov.

Aby si americkí kupujúci udržali prístup, obrátili sa na prekládkové trasy cez krajiny ako Thajsko a Mexiko. Agentúra Reuters citovala colné údaje, ktoré ukazujú prudký nárast dovozu oxidu antimónu z oboch krajín medzi decembrom a aprílom – objemy, ktoré prekročili kombinovaný objem za predchádzajúce tri roky.

Záznamy o čínskom vývoze ukazujú, že Thajsko a Mexiko patrili medzi tri najobľúbenejšie destinácie pre čínske zásielky antimónu v roku 2025 – napriek tomu, že ani jedna z nich sa v roku 2023, poslednom celom roku pred zákazom, neumiestnila v prvej desiatke.

Zdroje z odvetvia potvrdili zistenia agentúry Reuters. Dvaja riaditelia amerických spoločností potvrdili, že v posledných mesiacoch úspešne získali obmedzené nerasty s pôvodom v Číne nákupom cez sprostredkovateľov.

Čína je už dlho dominantným zdrojom antimónu, gália a germánia, nerastov, na ktorých sú USA vo veľkej miere závislé. Pred zákazom vývozu z decembra 2024 Čína dodávala približne 72 % dovozu antimónu do USA, 19 % dovozu gália a 12 % dovozu germánia.

Širší obchodný a colný konflikt medzi USA a Čínou sa vyostřuje od začiatku roka 2024, keď Washington rozšíril kontroly vývozu na high-tech sektory, najmä umelú inteligenciu a polovodičové nástroje. V apríli prezident USA Donald Trump zaviedol rozsiahle clá na dovoz z viac ako 90 krajín vrátane Číny.

Peking reagoval vlastným zvýšením ciel, čo viedlo k špirálovito rastúcim ciel, ktoré dosiahli vrchol 145 % z USA a 125 % z Číny. Po rokovaniach v Ženeve v máji sa obe strany dohodli na pozastavení ďalšieho zvyšovania. Do konca júna finalizovali obmedzenú obchodnú dohodu zameranú na obnovenie vývozu vzácnych zemin z Číny do USA, materiálov kľúčových pre elektroniku, obranné systémy a čistú energiu.

Dohoda nezahŕňa antimón, gálium ani germánium, ktoré – hoci sú nevyhnutné – nie sú klasifikované ako vzácne zeminy, ale ako kritické minerály.

Americkí predstavitelia zdôraznili, že úspech dohody závisí od toho, či obe krajiny splnia svoje sľuby.

Peking zase vyjadril nádej, že Washington „implementuje dôležitý konsenzus“, ku ktorému došlo počas júnového telefonátu medzi prezidentom Trumpom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, zmierni nedorozumenia a bude sa usilovať o spoluprácu prostredníctvom trvalého dialógu.