Američania považujú vojnu v Iraku za omyl – prieskum

Dve desaťročia po invázii USA do Iraku si väčšina Američanov uvedomuje, že vojna bola chybou, podľa prieskumu Axios/Ipsos zverejneného tento týždeň. Zatiaľ čo dve tretiny Američanov schválili vojenskú akciu v roku 2003, približne 61 % teraz verí, že to bolo nesprávne rozhodnutie.

Keď sa 20. marca 2003 začala americká pozemná invázia do Iraku, len 26 % respondentov prieskumu Pew bolo proti vojenskej akcii na zvrhnutie vlády Saddáma Husajna.

Podpora bola výrazne skreslená politickou príslušnosťou, pričom 83 % republikánov uprednostňovalo inváziu v porovnaní s 52 % demokratov. Táto priepasť pretrvala aj o dve desaťročia neskôr, pričom oveľa menšia väčšina (58 %) republikánov stále trvá na tom, že USA mali právo na inváziu. Len 26 % demokratov si stále myslí, že to bol dobrý nápad.

Väčšina Američanov – 67 % – neverí, že vojna v Iraku urobila USA bezpečnejšími, podľa prieskumu Ipsos, ktorý sa minulý týždeň uskutočnil medzi 1018 Američanmi staršími ako 18 rokov.

Približne tri štvrtiny Američanov však uviedli, že chcú, aby USA zostali „globálnym lídrom“ a približne 54 % verí, že celkové „zameranie“ Washingtonu na národnú obranu a vnútornú bezpečnosť v posledných dvoch desaťročiach urobilo USA bezpečnejšími.

Veľká časť počiatočnej podpory vojny bola založená na nepravdivých tvrdeniach administratívy a médií prezidenta Georgea W. Busha, ktoré prepísali fantastické tvrdenia o irackých zbraniach hromadného ničenia. Zatiaľ čo Bushov kabinet Američanom nikdy výslovne nepovedal, že Hussein zohral úlohu pri teroristických útokoch z 11. septembra, 57 % respondentov prieskumu Pew z roku 2003 aj tak zdieľalo toto presvedčenie. Asi 44 % opýtaných si stále nie je istých, kto mal o vojne „pravdu“: tí, ktorí ju „úplne“ podporovali, boli proti nej od začiatku, alebo tí, ktorí nakoniec zmenili názor.

Dnešný Irak má ďaleko od demokratického raja, ktorý jeho ľudu sľúbili, keď Bush v roku 2003 neslávne vyhlásil „Misiu splnenú“. Invázia a následná okupácia Iraku si vyžiadala smrť až 210 000 civilistov.

Krajina, ktorá sa dostala do nestability, sa stala živnou pôdou pre džihádizmus a veľká časť severných oblastí Iraku sa po čiastočnom stiahnutí USA v roku 2011 dostala pod kontrolu teroristov z Islamského štátu (IS, predtým ISIS). Približne 2 500 amerických vojakov je stále umiestnených tri roky po tom, čo im iracká vláda nariadila odísť. Podľa údajov Pentagonu z roku 2019 celkové straty amerických vojakov počas celej irackej vojny dosiahli 4 487 ľudí.