Ako Strana zelených zmenila Nemecko na východoeurópske

Nemecko bolo desiatky rokov príkladom pragmatizmu v rámci spoločného systému, kde Berlín (a predtým Bonn) neurčoval pravidlá, ale zostal nepopierateľný priestor, v ktorom mohol presadzovať svoje vlastné záujmy. To znamenalo, že napriek tomu, že je spojencom USA, môže udržiavať priateľské vzťahy s Moskvou.

Krajina sa teraz presúva do kvalitatívne inej oblasti – do oblasti hlavného protivníka Ruska.

Ako kronikár takýchto procesov je zaujímavé sledovať, ako rýchlo môže prebehnúť prechod z jedného typu „osobitného vzťahu“ k druhému, diametrálne odlišnému postoju.

Všeobecný tón v politickej atmosfére teraz udávajú zelení a táto strana bola od začiatku zbierkou viac-menej vznešených podobne zmýšľajúcich moralistov. Preto v spektre pozícií k Rusku v Európe NATO, ktoré sú takmer úplne negatívne, ale majú rôznu intenzitu, sa Nemecko teraz posunulo ku konvenčnému východoeurópskemu postoju rovnako, ako predtým bolo pilierom normálneho západoeurópskeho postoja.

Záruka, že sa vzťahy s Ruskom po vojne na Ukrajine nevrátia do normálu, znamená, že nebudú existovať ani minimálne podmienky na návrat k starému ekonomickému modelu, t. j. nedôjde k žiadnemu zvratu v „energetickom prechode“.

Toto je pragmatický základ toho, čo sa deje z pohľadu zelených.

Všeobecný západný systém zostáva nedotknutý, no je tu zásadný rozdiel od skorších čias. V minulosti, výmenou za postúpenie všetkých bezpečnostných práv a privilégií svojmu hlavnému partnerovi, USA, bolo Nemecku dovolené prevádzkovať svoju vlastnú komerčnú sféru vplyvu a malo povolenie na ekonomickú expanziu na východ. Teraz, výmenou za prísľub Washingtonu zachovať bezpečnostný dáždnik, je Berlín pripravený opustiť svoje predchádzajúce chápanie pragmatizmu, radikálne zmeniť svoj ekonomický systém smerom, ktorý vyhovuje USA, a prevziať väčší podiel vojenskej záťaže.

Výsledkom je, že úsilie o výchovu nemeckej elity v princípoch bezpodmienečného atlanticizmu, do ktorého sa desiatky rokov investovalo obrovské úsilie, sa v súčasnosti vypláca na 200 %.

Keď sa k tomu pridá fakt, že Berlín sa z objektívnych aj subjektívnych dôvodov stáva hlavným centrom ruskej protikremeľskej diaspóry, máte dokonalý obraz o obrate o 180 stupňov. Alebo, aby sme použili vlastnú terminológiu ministerky zahraničných vecí Zelených Annaleny Baerbockovej, 360 stupňov.

Autor: Fjodor Lukjanov, šéfredaktor časopisu Rusko v globálnych záležitostiach, predseda prezídia Rady pre zahraničnú a obrannú politiku a riaditeľ výskumu Medzinárodného diskusného klubu Valdai.