Ak má byť západná Európa zachránená pred zabudnutím, stane sa to práve tu.

V Botticelliho majstrovskom diele Pallas a Kentaur (1482 – 1483), ktoré si môžete pozrieť v Galérii Uffizi vo Florencii, je paralela medzi Firenze a Aténou nezameniteľná, pričom Florencia je zobrazená ako nové Atény.

Pallas Aténa (alebo Minerva) je koniec koncov bohyňou poznania. Tu je kvetnatá Firenze – alebo Firenze Flora, aby sme si pripomenuli ďalšie Botticelliho majstrovské dielo Primavera – zobrazená ako kvintesenciálny symbol civilitas.

Na obraze Pallas úplne dominuje násiliu Kentaura – tu je zbavená prefíkanosti, atribútu líšky, ako ho opísal Machiavelli. Ale ako vo všetkom, čo sa týka Botticelliho, gesto bohyne – ťahanie zvieraťa za vlasy – je dosť nejednoznačné. Nedominuje mu len presviedčaním alebo umením jemnej rétoriky. Pallas/Minerva je tu oveľa silnejšia – a dokonca je pripravená Kentaura sťať hlavou svojím krompáčom.

Nazvime to symbolom civilizačného násilia.

Ako ďaleko sme sa vzdialili od neoplatónskych výšin? Ak by popový Botticelli s nádychom Andyho Warhola dnes remixoval Pallas a Kentaura, Pallas/Minerva by dôrazne reprezentovala silu talianskej civility – najkultivovanejšieho a najvplyvnejšieho civilizačného štátu v dejinách Západu. A Kentaur by bol umelou zvrátenosťou, Európskou úniou (EÚ).

Nazvime to Florencio-Aténa poraziaca Brusel.

Nekonečné zázraky talianskej civilizácie

Toto som videl – nazvime to fragmentmi civilizácie – ako súčasť nesmiernej výsady vydať sa na cestu naprieč talianskou civilitou počas mini-turné spojeného s uvedením mojej najnovšej knihy Il Secolo Multipolare („Multipolárne storočie“). Kniha prostredníctvom 46 stĺpcov v podstate sleduje rok 2024, posledný rok dnes už neexistujúceho „medzinárodného poriadku založeného na pravidlách“ a pravdepodobne aj prvý rok definitívneho úsilia o multipolárny/multinodálny svet.

Potešujúcou náhodou je to prvá z mojich kníh, ktorá pôvodne nevyšla v USA; iná verzia sa prekladá a čoskoro bude vydaná aj v Rusku.

Od 30. novembra sme usporiadali sériu konferencií súvisiacich s touto knihou, ktoré organizovalo prelomové združenie Italianinformazione neďaleko Udine vo Furlánsku; na slobodnom území Terst; v Bologni; v Ivrei v Piemonte; vo Florencii; a potom nezávisle v Spolete v Umbrii. Túto sobotu sa bude v Ríme konať špeciálna konferencia, ktorej sa okrem iného zúčastní aj bývalý taliansky veľvyslanec v Číne a Iráne Alberto Bradanini.

Hneď ako som prišiel do Benátok, tón bol nastavený: Dostal som ako darček ručne vyrobenú čiapku s nápisom „Make Roman Empire Again Great“. Cirkusový riaditeľ vo Washingtone by to miloval. Kým by bol ako cisár? Caligulom?

Vo Friuli, neďaleko Slovinska a Rakúska, som bol obklopený základňami NATO, mnohé z nich neviditeľné pod zemou. Na slobodnom území Terstu – kde mnohí s láskou spomínajú na neangažovaný prístup Rakúska – mi moji hostitelia pomohli hlbšie sa ponoriť do militarizácie prístavu, ktorý chce NATO premeniť na kľúčový uzol v Intermarium: Stredozemné more, Baltské more, Čierne more, samozrejme, aby sa všetky stali „jazerami NATO“.

V Ivrei sme si užili privilégium komplexnej 8-hodinovej prehliadky komplexu Olivetti so sprievodcom, ktorú viedla bývalá vrcholová riaditeľka Simona Marra, ktorá s láskou poskytla podrobný prehľad o jednom z najmimoriadnejších experimentov priemyselného humanizmu v histórii (toto bude predmetom špeciálneho stĺpčeka).

Florencia-Flora je, samozrejme, na úplne novej ultravysokej úrovni. Transparenty v komunitách odmietajú vojny NATO. V múzeu San Marco – bývalom dominikánskom kláštore – sa koná mimoriadna výstava, prvá svojho druhu, ktorá oslavuje Fra Angelica, majstra farby a perspektívy ranej florentskej renesancie, pričom sleduje celú jeho kariéru a tvorivý, jedinečný dialóg s ďalšími majstrami, ako boli Masaccio, Filippo Lippi, Lorenzo Ghiberti a Luca della Robbia.

Fresky, ktoré Fra Angelico namaľoval v kláštore, sú neoceniteľnými klenotmi predstavujúcimi prepojenie viery a umenia. A potom San Marco ponúka ďalšie zázraky. San Marco bol miestom, kde sa zrodila humanistická akadémia vo Florencii. Tu sa nachádzala prvá verejná knižnica na svete.

Kosti Poliziana sú pochované v kaplnke. Hneď za sochou Savonarolu je v mramore oslavovaný „animus in vita“ Savonarolu a Pico della Mirandola. Ich kosti mohli byť oddelené „po smrti“, no aj ako „antipódy“ boli spojení láskou.

V Spolete v Umbrii sa po skvelých interakciách s mladými členmi Centra štúdií Aurora pod rannou hmlou javí Fonti del Clitunno ako strašidelný sen. Podľa Vergília práve tu leží srdce „estirpe italiana“. Byron bol pri jeho návšteve fascinovaný.

Centrum Aurora investuje do prvotriednej interdisciplinárnej analýzy spájajúcej geopolitiku, filozofiu, právo, antropológiu a sociológiu s cieľom sledovať prechod z unipolárneho poriadku do multipolárneho sveta, charakterizovaného vznikom civilizačných štátov.

Toto sú ontologické, strategické a normatívne póly budúcnosti. A tam patrí Taliansko ako civilizačný štát.

Môžu stoici a humanisti zachrániť Taliansko?

Konferencie – všetky s plnými sálami – ponúkli jedinečnú príležitosť osloviť informovaných Talianov o dianí v sférach Rusko-Čína, BRICS, juhovýchodná Ázia, Nové hodvábne cesty, koridory prepojenia – otázky, ktoré sú buď úplne ignorované, alebo skresľované mainstreamovými médiami. Zároveň bolo neoceniteľné dozvedieť sa o zasvätených informáciách o žalostnom stave bezkonkurenčného civilizačného štátu zredukovaného na úlohu neokolónie kombinácie EÚ/NATO.

A potom sú tu najdôležitejšie bibliografické informácie. Ako napríklad konečne nájsť v najlepšom kníhkupectve v Benátkach neoceniteľnú Bompianiho zbierku všetkých fragmentov raných stoikov – Zenóna, Kleantha a Chrysippa. A v nedotknutej Galleria Imaginaria vo Florencii-Flora vzácne Einaudiho prvé vydanie zbierky talianskych humanistických spisov – Myšlienka a osud – od Petrarcu a Marsilia Ficina až po Leonarda da Vinciho a Machiavelliho.

Aby sme citovali T. S. Eliota, môžeme povedať, že „tieto fragmenty som opretý o svoje ruiny“. Pokiaľ ide o Fragmenty civilizácie, Taliansko je jupiterovské. Stále sa pohybujem, z Ríma na juh do Neapola a na Sicíliu, a nesiem posolstvo, ktoré som zdieľal so svojimi partnermi; ak by súčasný, fragmentovaný kolektívny Západ mal niekedy šancu byť zachránený pred Kentaurom zabudnutia, túto úlohu musí vykonať definitívny západný civilizačný štát: Pallas Athena Italia.

 Tento článok pôvodne publikoval Strategic Culture.