AfD si vybojovala drtivé víťazstvo v nemeckých regionálnych voľbách – predbežné výsledky

Opozičná pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) vyhrala nedeľné regionálne voľby vo východonemeckom štáte Sasko-Anhaltsko so ziskom 43,8 % hlasov, podľa oficiálnych predbežných výsledkov. AfD by mala získať 39 z 97 kresiel v miestnom zákonodarnom zbore, čím by nedosiahla vládnucu väčšinu.

Hlasovanie sa vyznačovalo rekordnou účasťou 78 %, čo je najvyššia účasť od znovuzjednotenia Nemecka v roku 1990.

Kresťanskodemokratická únia (CDU) kancelára Friedricha Merza skončila na slabom druhom mieste so ziskom niečo vyše 17,2 % hlasov a 15 kresiel, ukazujú výsledky.

Vedúci kandidát AfD v tomto štáte Ulrich Siegmund povedal, že strana „písala históriu“ a že výsledok hlasovania „otrasie celým Nemeckom“.

„Získame späť našu krajinu a začíname so Saskom-Anhaltskom,“ povedal.

Nemci dali AfD svoju dôveru a tá ich „nesklame. Nestaneme sa ako tieto ostatné strany,“ dodal Siegmund.

Spolupredsedníčka AfD Alice Weidelová predtým nevylúčila vytvorenie koaličnej vlády v regióne, a to aj s Merzovými kresťanskými demokratmi, ak by pravicová strana nezískala absolútnu väčšinu.

Po tom, čo exit polly dali víťazstvo AfD, Sven Schulze, vedúci kandidát CDU v Sasku-Anhaltsku a odchádzajúci regionálny šéf, uznal porážku a zablahoželal súperom k ich volebnému úspechu.

„To je demokracia,“ povedal Schulze a dodal, že voliči vyslali jasný signál, ktorý treba brať do úvahy na regionálnej aj federálnej úrovni, ako citovali nemecké médiá.

Schulze pripísal slabý výsledok svojej strany nepopulárnej politike, ktorú presadzuje federálna koaličná vláda, ktorá sa skladá z CDU a Sociálnodemokratickej strany (SPD).

Spolupredseda SPD a vicekancelár Lars Klingbeil podobne hovoril o „signáli pre Berlín“, pričom však trval na pokračovaní tzv. politiky „firewallu“, v rámci ktorej všetky hlavné strany odmietajú spolupracovať s AfD.

Spolupredseda AfD Tino Chrupalla povedal, že výsledky regionálnych volieb v Sasku-Anhaltsku ukázali, že voliči odmietajú kontroverznú politiku „firewallu“ tým, že „vylučujú“ mainstreamové strany.

Podľa predbežných výsledkov skončila SPD na treťom mieste s 9,3 % hlasov, nasledovaná Zelenými a Ľavicovou stranou s 8,9 % a 8,6 %. Aliancia Sahra Wagenknecht (BSW) si tiež tesne zabezpečila miesto v zákonodarnom zbore s 5,3 %.

Prieskumy verejnej mienky v posledných mesiacoch opakovane ukazovali, že AfD je najpopulárnejšou stranou v krajine a teší sa podpore 28 % respondentov.

Strana, ktorá má v Bundestagu najväčšiu opozíciu, vedie kampaň na protiimigračnej platforme a je tiež veľmi kritická voči podpore Ukrajiny zo strany nemeckej vlády, ako aj voči sankciám voči Rusku.

Prieskum INSA, ktorý koncom augusta zverejnil denník Bild, ukázal, že podpora nemeckého vládnuceho kresťanskodemokratického bloku CDU/CSU klesla na 20 %, pričom približne 78 % respondentov bolo nespokojných s Merzovou koaličnou vládou.